 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Utorok 31.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Silvester
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
15. októbra 2014
Súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy má zvýšiť motiváciu ľudí pracovať
Ilustračná snímka
Zdieľať
Ilustračná snímka Foto: TASR/František IvánPrávnu normu dnes poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.
Rezort práce v nej zavádza súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Po novom tak nárok na pomoc v hmotnej núdzi budú mať tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nebude vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy. "Cieľom je, aby ľudia, ktorí budú pracovať, mali vyšší príjem ako ľudia, ktorí zostávajú v hmotnej núdzi," zdôvodnil rezort .
Nárok na súbežné čerpanie dávok v hmotnej núdzi a príjmov z práce má mať aj občan, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaný, alebo dlhodobo neaktívny. To znamená, že nebol síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného, ak by evidovaný bol. "Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi," uviedol rezort.
Po novom tak ľudia, ktorí si nájdu prácu, majú v 1. polroku dostávať osobitný príspevok vo výške 126,14 eura mesačne a v 2. polroku majú dostávať príspevok vo výške 63,07 eura.
Podľa v súčasnosti platnej legislatívy pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia majú nárok na poberanie osobitného príspevku vo výške 63,07 eura počas šiestich mesiacov. Ich hrubá mzda ale nemôže presiahnuť trojnásobok minimálnej mzdy. Podľa zákona je však vylúčený súbeh poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. To znamená, že ak človek dostane osobitný príspevok, stráca nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi.
Ľudí pracujúcich v nedeľu nezvýhodnia, poslanci SaS neuspeli s návrhom
Poslanci opozičnej SaS Jozef Mihál a Jana Kiššová neuspeli so svojimi návrhmi na zmeny v Zákonníku práce.
Nimi pripravenú novelu zákonníka dnes poslanci Národnej rady (NR) SR nepostúpili do druhého čítania.
Dvojica opozičných poslancov navrhovala okrem iného zrušenie minimálnych mzdových nárokov, zmeny vo filozofii odstupného, ako aj zavedenie mzdového zvýhodnenia pre ľudí pracujúcich v nedeľu.
Návrh bol podľa predkladateľov úplne novou, zoštíhlenou pracovnoprávnou normou a alternatívou k súčasnému Zákonníku práce, ktorý je podľa nich považovaný za jednu z najväčších bŕzd tvorby nových pracovných miest na Slovensku. "Návrh spružňuje zamestnávanie a jednotlivé formy pracovnoprávnych vzťahov, a to vrátane procesu skončenia pracovného pomeru," tvrdili poslanci.
Nároky zamestnanca stanovili tak, aby pri skončení pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo strany zamestnávateľa neboli bariérou pri tvorbe nových pracovných miest a aby si zamestnávateľ nemusel tvoriť neprimerane vysoké rezervy finančných prostriedkov na pokrytie nárokov zamestnancov pri prípadnom prepúšťaní na úkor výšky miezd a iných zamestnaneckých benefitov.
Návrh Zákonníka práce mal tiež zvýhodniť tých zamestnancov, ktorí pracujú v nedeľu. Mali im byť priznané mzdové zvýhodnenia vo výške 25 % nad ich mzdu, zatiaľ čo pri súčasnej úprave musia pracovať za základnú mzdu bez nároku na akékoľvek mzdové zvýhodnenie. "Návrh rušil nepraktickú a zväzujúcu definíciu závislej práce, vďaka čomu práca podľa predkladaného Zákonníka práce bude rovnocennou alternatívou napríklad k samostatne zárobkovej činnosti," uviedli poslanci.
Úvod do Zákonníka práce tvorili v šiestich článkoch obsiahnuté základné zásady, na ktorých je pracovný kódex z dielne poslancov SaS postavený. "V porovnaní s doterajšou úpravou sú z nich vypustené viaceré nadbytočné a nič nehovoriace proklamatívne ustanovenia," dodali. Návrh napríklad obsahoval základné ustanovenia o pracovnom pomere, najmä o uzatváraní zmlúv, ako aj pracovnom pomere na dobu určitú, ktorý podľa opozičných poslancov možno dohodnúť najdlhšie na päť rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci piatich rokov najviac päťkrát.
Návrh okrem iného upravoval aj skončenie pracovného pomeru, hromadné prepúšťanie, ustanovenia o pracovnom čase a dobe odpočinku.
Poslanci opozičnej SaS Jozef Mihál a Jana Kiššová neuspeli so svojimi návrhmi na zmeny v Zákonníku práce.
Nimi pripravenú novelu zákonníka dnes poslanci Národnej rady (NR) SR nepostúpili do druhého čítania.
Dvojica opozičných poslancov navrhovala okrem iného zrušenie minimálnych mzdových nárokov, zmeny vo filozofii odstupného, ako aj zavedenie mzdového zvýhodnenia pre ľudí pracujúcich v nedeľu.
Návrh bol podľa predkladateľov úplne novou, zoštíhlenou pracovnoprávnou normou a alternatívou k súčasnému Zákonníku práce, ktorý je podľa nich považovaný za jednu z najväčších bŕzd tvorby nových pracovných miest na Slovensku. "Návrh spružňuje zamestnávanie a jednotlivé formy pracovnoprávnych vzťahov, a to vrátane procesu skončenia pracovného pomeru," tvrdili poslanci.
Nároky zamestnanca stanovili tak, aby pri skončení pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo strany zamestnávateľa neboli bariérou pri tvorbe nových pracovných miest a aby si zamestnávateľ nemusel tvoriť neprimerane vysoké rezervy finančných prostriedkov na pokrytie nárokov zamestnancov pri prípadnom prepúšťaní na úkor výšky miezd a iných zamestnaneckých benefitov.
Návrh Zákonníka práce mal tiež zvýhodniť tých zamestnancov, ktorí pracujú v nedeľu. Mali im byť priznané mzdové zvýhodnenia vo výške 25 % nad ich mzdu, zatiaľ čo pri súčasnej úprave musia pracovať za základnú mzdu bez nároku na akékoľvek mzdové zvýhodnenie. "Návrh rušil nepraktickú a zväzujúcu definíciu závislej práce, vďaka čomu práca podľa predkladaného Zákonníka práce bude rovnocennou alternatívou napríklad k samostatne zárobkovej činnosti," uviedli poslanci.
Úvod do Zákonníka práce tvorili v šiestich článkoch obsiahnuté základné zásady, na ktorých je pracovný kódex z dielne poslancov SaS postavený. "V porovnaní s doterajšou úpravou sú z nich vypustené viaceré nadbytočné a nič nehovoriace proklamatívne ustanovenia," dodali. Návrh napríklad obsahoval základné ustanovenia o pracovnom pomere, najmä o uzatváraní zmlúv, ako aj pracovnom pomere na dobu určitú, ktorý podľa opozičných poslancov možno dohodnúť najdlhšie na päť rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci piatich rokov najviac päťkrát.
Návrh okrem iného upravoval aj skončenie pracovného pomeru, hromadné prepúšťanie, ustanovenia o pracovnom čase a dobe odpočinku.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
