|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. marca 2011
Súbeh odstupného a výpovednej lehoty sa má skončiť
Nárok zamestnanca na súbežné uplatnenie odstupného a výpovednej lehoty by sa mal skončiť. Vo svojom vystúpení na ...
Zdieľať
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef MihálFoto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) - Nárok zamestnanca na súbežné uplatnenie odstupného a výpovednej lehoty by sa mal skončiť. Vo svojom vystúpení na programovej konferencii Slovenskej asociácie malých podnikov to uviedol minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. "Ak zamestnanec dostane výpoveď, bude mať právo na uplatnenie výpovednej lehoty," skonštatoval. Dĺžka výpovednej lehoty by pritom podľa navrhovanej novely Zákonníka práce mala závisieť od dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa.
Pri pracovných pomeroch, ktoré trvali do jedného roka, by sa podľa ministra mala výpovedná lehota skrátiť z minimálnych dvoch mesiacov na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov. V súčasnosti majú všetci zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali najmenej päť rokov, nárok na aspoň trojmesačnú výpovednú lehotu.
Zamestnávateľ bude môcť podľa Mihála zvážiť, či namiesto výpovednej lehoty neposkytne zamestnancovi náhradu príjmu. Ako príklad uviedol zamestnanca, ktorý má nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu. Takémuto zamestnancovi môže zamestnávateľ v prípade nedostatku práce ponúknuť len mesačnú výpovednú lehotu a za dva mesiace mu vyplatí náhradu príjmu vo forme priemerného zárobku. Ak sa podľa ministra Mihála zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na ukončení pracovného pomeru, bude mať zamestnanec nárok na odstupné. Odstupné by pritom malo byť jednomesačné až päťmesačné, pričom jeho výška by mala rovnako ako v prípade výpovednej lehoty závisieť od dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa.
Pripravovaná novelizácia pracovného kódexu má v prípade vedúcich zamestnancov umožniť, aby si zamestnávateľ s takýmto zamestnancom v pracovnej zmluve dohodol najviac šesťmesačnú skúšobnú lehotu. Na ostatných zamestnancov sa má tak ako doteraz vzťahovať najviac trojmesačná skúšobná lehota. Zmeny majú podľa ministra Mihála nastať aj v prípade pracovných pomerov na určitý čas. Podľa neho bude na základe navrhovaných zmien možné dohodnúť takýto pracovný pomer najdlhšie na tri roky. Počas troch rokov bude pracovný pomer na určitý čas možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac trikrát. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Pri pracovných pomeroch, ktoré trvali do jedného roka, by sa podľa ministra mala výpovedná lehota skrátiť z minimálnych dvoch mesiacov na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov. V súčasnosti majú všetci zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali najmenej päť rokov, nárok na aspoň trojmesačnú výpovednú lehotu.
Zamestnávateľ bude môcť podľa Mihála zvážiť, či namiesto výpovednej lehoty neposkytne zamestnancovi náhradu príjmu. Ako príklad uviedol zamestnanca, ktorý má nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu. Takémuto zamestnancovi môže zamestnávateľ v prípade nedostatku práce ponúknuť len mesačnú výpovednú lehotu a za dva mesiace mu vyplatí náhradu príjmu vo forme priemerného zárobku. Ak sa podľa ministra Mihála zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na ukončení pracovného pomeru, bude mať zamestnanec nárok na odstupné. Odstupné by pritom malo byť jednomesačné až päťmesačné, pričom jeho výška by mala rovnako ako v prípade výpovednej lehoty závisieť od dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa.
Pripravovaná novelizácia pracovného kódexu má v prípade vedúcich zamestnancov umožniť, aby si zamestnávateľ s takýmto zamestnancom v pracovnej zmluve dohodol najviac šesťmesačnú skúšobnú lehotu. Na ostatných zamestnancov sa má tak ako doteraz vzťahovať najviac trojmesačná skúšobná lehota. Zmeny majú podľa ministra Mihála nastať aj v prípade pracovných pomerov na určitý čas. Podľa neho bude na základe navrhovaných zmien možné dohodnúť takýto pracovný pomer najdlhšie na tri roky. Počas troch rokov bude pracovný pomer na určitý čas možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac trikrát. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Súbeh odstupného a výpovednej lehoty sa má skončiť - diskusné fórum čitateľov