Sú už medzi nami mimozemšťania?

Podľa ich tvorcov cudzie bytosti z kozmu veľmi obľubujú našu Zem, pre nich je to azda najvýhodnejšie miesto na pobyt v celej galaxii. Aký je však ich zámer? Chcú nás obrátiť na svoju vieru, získať nerastné suroviny, alebo ich hnala túžba dobyť ďalšie svety? Ich dôvody by sme mohli stručne zhrnúť do troch bodov: uspokojovanie telesných pudov, reprodukcia, zásoby nerastných surovín.
 Uspokojovanie telesných pudov sa zdá pre uskutočňovanie me- dzigalaktických letov tým najmenej pravdepodobným motívom, hoci to filmári aj autori poviedok veľmi radi používajú. Bola by to veľmi náročná expedícia pre málo bytostí, lebo energia potrebná na prekonanie vzdialenosti medzihviezdneho priestoru by mnohokrát prevyšovala náklady na výrobu potravín na domovskej planéte. Na to, aby sa k nám dopravil jeden - povedzme päťdesiatkilový - mimozemšťan, by totiž musel spáliť minimálne päť miliárd litrov pohonnej látky. Ak by aj náhodou museli pristáť na našej planéte, neboli by dôvody na strach. Ich tráviace ústrojenstvo by pravdepodobne nemohlo spracovať pozemskú stravu. Náš organizmus sa prispôsoboval miestnym podmienkam takmer štyri miliardy rokov, a preto podľa mnohých bádateľov sú naše potreby a chemické reakcie prebiehajúce v žalúdku vraj špecifické.
 Téma reprodukcie sa takisto objavuje hlavne vo filmoch. Iste si pamätáte výjavy z filmu Votrelec, keď sa tvor prediera na svet z hrude nič netušiaceho astronauta. V ďalších filmoch sa akési obaly, gule či rúročky automaticky menia do podoby obyvateľa Zeme, aby  skutočných ľudí mohli nemilosrdne pozabíjať. Aj tu môžeme iba veľmi ťažko predpokladať, že by človek mal rovnaké DNA ako mimozem- šťan. Aj teória „náhradného hniezda“ pre dorastajúce potomstvo je chabá. Bytosť by síce získala trošku telesného tepla, ale biologické rozdiely by boli príliš veľké a živiny dostupné v ľudskom tele nedostatočné. Zasa na druhej strane, pokiaľ by zvládli takéto bytosti medzigalaktické cestovanie, potom by iste dokázali na planéte zostaviť aj „inkubačné prístroje“ a nepotrebovali by na to práve nás.
Predstava, že by pre cudzích návštevníkov bola atraktívna zemeguľa pre svoje zásoby vody, je takisto otázna. Napríklad aj na Marse je voda, a jej výskyt sa predpokladá    aj na Jupiteri, Saturne, Uráne                i Neptúne. Okrem toho je isté, že ak existuje seriózna zlúčenina, ktorá je prítomná v každej slnečnej sústave, tak je to voda. Že by ich priťahovali ťažké kovy a vzácne suroviny ako olovo, zlato, volfrám? Našli by ich istotne aj bližšie k svojej galaxii, napríklad na asteroidoch, odkiaľ by bol transport na domovskú planétu jednoduchší ako zo Zeme. Ale potom by mohli byť aj kolonizátormi či vierozvestcami.
Medzihviezdne cesty sú spojené s mnohými rizikami. Podľa ľudskej povahy ťažko predpokladať, že by sa na takúto nebezpečnú cestu vybral pasívny jednotlivec. Pokiaľ história siaha, dobrodruhovia, ktorí objavovali nové svety, chceli dosiahnuť dve veci: kariéru a bohatstvo pre svojho mecenáša. Nebolo však pre nich cudzie ani násilie, ani agresivita.
Doposiaľ realizované pokusy preukázať existenciu cudzích bytostí v kozme nepriniesli úspechy. Vyžaduje si to aj iniciatívu z ich strany. Aj pátranie po rádiových signáloch bude mať úspech iba vtedy, ak svoje signály budú smerovať k našej Zemi. Pokiaľ to tak nie je, ich bytie veľmi ťažko dokážeme. Nie je však vylúčené ani to, že už sú dávno medzi nami.