Sú aj v živote takí sviniari ako na obrazovke?

V Činohre Novej scény sa pretekal spolu s Andym Hrycom, kto z nich schytá „lepšiu“ negatívnu postavu. Letko sa takým rolám nikdy nebránil. Nielen na scéne, ale ani v televíznych inscenáciách.
„Zlé“ postavy začal hrať v Martinskom divadle, kde pôsobil 10 rokov. Prvýkrát ho takto obsadil režisér Janda do úlohy ruského zradcu. „Táto rola vlastne všetko odštartovala. V martinskom publiku som bol zafixovaný ako negatívna postava, i keď som hrával aj mnoho kladných hrdinov a, paradoxne, dvadsať farárov,“ povedal Letko. Pri obsadzovaní sa necítil vôbec dotknutý, pretože záporné postavy majú podľa neho zaujímavú psychológiu, takže mal z toho „plezír“. Čo ho na ne predurčovalo? „Asi vizáž, hlas a možno aj moje súkromné názory.“
Je súkromie dôležité pri obsadzovaní herca? „Áno, zohráva svoju rolu,“ dodal. Nevie presne, koľko hral zlých postáv. „Dohromady to bolo asi 130 postáv, z nich možno tretina mohla byť určite negatívna. Bol som obsadzovaný za zlodejov, vrahov... Ale zostala mi ešte jedna ‚naj’ úloha, ktorú som si veľmi chcel zahrať, a nikdy sa mi to nepodarilo - Jago v Shakespearovi,“ prezradil Letko.
Rodina podľa neho znášala jeho prevteľovanie do negatívnych postáv dobre. Ľudia na ulici však reagovali rôzne. Primitívnejší pokrikovali, dostal aj listy - že je vyvrheľ a podobne. To si však nevšímal. Skôr ho tešilo, že ho chválili a vážili si ho ľudia z divadla. Podľa neho sú totiž niektorí herci „predurčení“ na negatívne postavy, ale hrať ich nechcú.
Letko sa priznal aj k zaujímavému faktu. V živote ho vraj doslova prenasleduje dvojka. „Rodičia mi tvrdili, že som sa dvakrát narodil, lebo ma prebrali z klinickej smrti. V škole som sa učil na dvojky, angažovali ma v dvoch divadlách, učil som na dvoch školách, mám dvoch súrodencov, dve deti, dvoch vnukov, dvakrát som sa ženil, dvakrát rozviedol, a mám tiež dvoch psov.“
Na začiatku asi netušil, že divadlo mu zmení aj súkromný život. Vďaka nemu spoznal obidve manželky. Prvou bola vtedajšia hlásateľka Československého rozhlasu - Silvia. Priviedol si ju aj do Martinského divadla, no po tridsiatich rokoch sa ich cesty rozišli. „Druhá manželka Táňa Hrivnáková bola mojou bývalou poslucháčkou. Vlastne som sa do nej ‚zakukal’ ešte ako pedagóg. Potom sa na chvíľu naše cesty rozišli, neskôr sme sa stretli opäť v divadle, kde som robil šéfa umeleckého súboru a ona bola novou členkou. Vzali sme sa, vekový rozdiel, ktorý bol medzi nami, však zohral určitú úlohu, a čoskoro sme sa rozišli,“ hovorí s povzdychom takmer sedemdesiatročný herec. Dnes žije sám s dvoma teriérmi v Alžbetinom dvore. 

Alena Horváthová-Čisáriková