Štyridsiatka divadla Ludus bola peknou spomienkou a vyznamenaním organizácie

Tagy: divadlo Ludus

Peter Kuba, zakladateľ a umelecký šéf Ludusu prijímal a prijíma týchto, dnes už hercov, ako „svojich“ žiakov a deti. Kamarátov. A priateľov. Viedol ich, tých mladších vedie stále... Medzi tých, čo už „Školu a kreatívne centrum Ludus“ vyšli, patrí aj Oľga Belešová, Karol Vosátko, Elena Podzámska, Roman Pomajbo, Patrícia Garajová, atď....., a takto by sme mohli postupne menami naplniť celý článok. Tí, ktorí sa na javisku dnes v „Heineken Tower Stage“ stále stretávajú, patrí aj Daniel Fisher, známy z Ordinácie, ako aj ďalší jeho kolegovia. Najskôr sa súčasní ako aj niekdajší členovia stretli v reštaurácii, kde sa neskôr konal záverečný raut a bolo príjemní počuť výkriky mien ľudí, ktorí sa dávno nevideli. Po okolí na stenách viseli fotografie, kde sa všetci, ešte ako deti, sami hľadali. Bolo to milé. Veď, jeden je tam, iného zavialo do Čiech, ďalší zasa zavesil herectvo na klinec... Bolo to krásne, vidieť týchto kamarátov stretnúť sa navzájom. Mladí si uctili svojich   starších kolegov druhou premiérou predstavenia Maratón v úprave a réžii Petra Kubu. Účinkovali v ňom Peter Brajerčík, Juraj Ďuriš a Martin Šalacha. Neraz však prizvú na spoluprácu aj tých starších... Samozrejme, ak je k dispozícii nejaká rola. Umelecký šéf pán Kuba a Xénia Gracová pristupujú ku svojim žiakom s láskou a úctou. Dnes, síce berú deti až od desať rokov, ale kedysi to boli už malí šesťroční „krpci“, ktorí prišli do Divadla Ludus. A, dnes, sú z nich osobnosti, ako napríklad aj Michal Gučík, ktorý síce herectvo vymenil za podnikanie, ale úctu ku svojej učiteľke, „Xeňi“, ako ju všetci volajú, prejaviť nezabudol a priniesol kyticu kvetov. Spomienkový dokument autorky Katky Kubovej dojal a zároveň rozosmial všetkých, pretože pred kamerou jeden od dojatia plakal, iný sa smial, no všetci sa zhodli na jednom, aby Ludus mal stálu scénu a fungoval večne. Pieseň „Ludusákov“ o Modrom vtákovi pobavila, najmä, ak ste videli a počuli detskú pieseň spievať pomaly štyridsať, päťdesiatročných ľudí. Všetci títo poskytli nezainteresovanému divákovi nezabudnuteľný zážitok, ktorý sa často neopakuje. A, každý po ňom zatúži stať sa aspoň na chvíľu členom Divadla Ludus. Jana Horváthová

Tagy: divadlo Ludus