Štyridsať kapitánov potápa spotrebiteľov

Napriek tomu, že bol zákon na ochranu spotrebiteľa z roku 1992 už deväťkrát novelizovaný, podľa viacerých odborníkov vyzerá dobre iba na papieri a v reálnej praxi je takmer nevyužiteľný. Predovšetkým to súvisí z prieťahmi v súdnom konaní a so slabou vymožiteľnosťou práva. Podnikatelia to vedia, a preto majú iba zriedka záujem o mimosúdne vyrovnanie a súd je pre bežného občana neraz oprávneným strašiakom.

Aj keď podľa Marty Černej zo Spotrebiteľského fóra sa za posledné roky výrazne zlepšilo spotrebiteľské povedomie a ľudia vedia, ako sa majú brániť, často však zlyháva samotný systém ochrany.
Spotrebiteľské združenia nám doteraz v správnej orientácii v probléme príliš nepomohli. Na Slovensku neexistuje ani jedno združenie s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré by efektívne pracovalo. Zato máme spolu až 40 malých spotrebiteľských združení, z ktorých však podľa Pavla Hraška zo Spotrebiteľského inštitútu pracuje normálne v prospech spotrebiteľa iba 15, aspoň o niečo sa snaží 13 a 12 nefunguje vôbec. Malé združenia sa snažia v rámci svojich možností pomáhať niekoľkým jednotlivcom, ale občania napriek veľkému počtu subjektov často ani nevedia, kam sa majú so žiadosťou o pomoc obrátiť.
Pokusy o integráciu týchto združení existujú podľa Černej už vyše desať rokov, ale najväčší problém tvorí personálna otázka. „Iba málo je jednotlivých predsedov, ktorí sa chcú vzdať myšlienky, že už nebudú číslo jeden.“ Niektorí ľudia chcú podľa Černej na ochrane spotrebiteľa iba zarobiť. Podľa Heika Steffensa z Európskeho ekonomického výboru v Bruseli sú napríklad v Nemecku iba štyri spotrebiteľské organizácie. Najvýznamnejšie sú: Nadácia testovania tovarov a Spolkový zväz spotrebiteľov.
Oproti štyrom nemeckým sa delí podpora štátu na Slovensku až medzi štyridsať malých združení. Navyše, balík peňazí určený pre spotrebiteľské hnutie patrí k najmenším zo všetkých krajín EÚ. Za posledné roky sa táto suma pohybovala od 1 do 2,6 milióna korún. Na rok 2005 bola vyčlenená suma 2,2 mil. Sk. Na tieto financie majú nárok všetci, ktorí založili združenie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Potvrdila nám to aj Dženšída Véliová z odboru ochrany spotrebiteľa na MH SR.
Prvým signálom možného zlepšenia je nedávne založenie Slovenskej únie spotrebiteľov, ktorá už zastrešila sedem z doteraz nezávislých združení. Únia si kladie za cieľ vytvoriť naozaj dobre a efektívne fungujúci subjekt s celoslovenskou pôsobnosťou.

Združenie by malo prevziať riziko
Spotrebiteľské združenia by mali v prvom rade chrániť zákazníka. Nejde pritom iba o presadzovanie legislatívy, v ktorej by sa postupne presadilo mimosúdne vyrovnanie, ale predovšetkým ide o konkrétnu pomoc občanom. Ak spotrebiteľ neuspeje pri jednoznačnej reklamácii a obchodník sa s ním nechce dobrovoľne vyrovnať, tak práve tu by mali  nastúpiť silné a bohaté združenia, ktoré prevezmú na seba riziko. Pri súdnom spore o neplatnej reklamácii totiž môže ísť v konečnom dôsledku o ťažké desaťtisíce za rôzne posudky, testy a právnikov. Žiadnemu účastníkovi súdneho sporu pritom nikto nezaručí, aké bude konečné rozhodnutie sudcu. Vyskytli sa už prípady, keď poškodenému nepomohli ani testy z autorizovanej skúšobne, ktoré hovorili v jeho prospech. Bežný občan preto radšej súdne prieťahy a neistotu neriskuje a personálne aj finančne slabo vybavené združenia zastupujú občanov naozaj iba výnimočne.
Martin Augustín