Štyria z desiatich zamestnancov pracujú aj za chýbajúce sily

Bratislava 4. apríla (TASR) - Akútny nedostatok vhodných uchádzačov o prácu si vyberá svoju daň. Skoro 43,5 % ľudí naprieč krajinou, vekom a profesiami vníma podľa najnovšieho prieskumu pracovnej a personálnej agentúry Manuvia nárast vlastného pracovného zaťaženia ako dôsledok podstavu na pracovisku alebo dôsledok úsporných opatrení.


Takmer polovica pracovníkov navyše uvažuje o zmene zamestnania v priebehu nasledujúceho štvrťroka. Meniť zamestnanie chcú predovšetkým pre peniaze, nenapĺňajúcej práci a neúmernému pracovnému zaťaženiu. Slovenská republika má pritom už niekoľko mesiacov viac voľných pracovných miest, než disponibilných pracovníkov. Nedostatok ľudí pritom podľa Petra Dosedlu, CEO Manuvia a prezidenta HR Aliancie SR, súvisí s tým, že súčasná štruktúra priemyslu, aj keď sa pozvoľna mení, už nezodpovedá pracovným ambíciám Slovákov. Podobné je to aj v okolitých štátoch regiónu, od Česka cez Poľsko, až po Rumunsko, Bulharsko a Nemecko. S týmito krajinami dnes Slovensko súperí o pracovníkov z krajín mimo EÚ.

Takmer polovica opýtaných (49 %) premýšľa nad výpoveďou — skoro štvrtina (21,3 %) je už pevne rozhodnutá. Výpoveď si už chystá 52,5 % pracovníkov vo veku do 35 rokov, naopak, ľudia nad 45 rokov sa s výpoveďami tak neponáhľajú. Nehrá pritom rolu, či ide o muža alebo ženu, ale odkiaľ uchádzač je. Situácia na Slovensku je podobná ako v susedných krajinách s rozdielom, že na svojom mieste chce zostať len polovica ľudí. Ukázal to prieskum agentúry k 5. 2. 2019.

Ľuďom, ktorí sú už rozhodnutí zmeniť zamestnanie alebo nad zmenou premýšľajú, prekáža zďaleka najviac nedostatočné finančné ohodnotenie (61,5 %). Popri peniazoch je to potom aj to, že ich práca nebaví (25,4 %), v práci sa cítia neúmerne vyťažovaní (23,5 %), a nemajú pre prácu čas na seba a rodinu (24,2 %).

„Ambície Slovákov a Čechov rastú a je to potrebné podporiť. Môžeme sa pritom inšpirovať vývojom západoeurópskych trhov. Najprv musí fungovať základňa — priemysel, služby, logistika, aby sa na nich mohla stavať sofistikovaná štruktúra výskumu, vývoja, umelej inteligencie, internetu vecí a smart riešení, ktoré začínajú meniť trhy práce v 21. storočí," komentuje Dosedla.

Medzi dôvody k výpovedi potom s odstupom nasledujú zlé vzťahy na pracovisku, zlý vzťah s nadriadeným, dlhé dochádzanie a neflexibilná pracovná doba. U mladých do 26 rokov je omnoho dôležitejšie, aby ich práca motivovala, 39 % prekáža, že ich práca nebaví, a až 41 % vníma svoju mzdu ako nízku. Nízka mzda pritom prekvapivo prekáža rovnako mužom ako aj ženám, a to aj napriek často diskutovanej nerovnosti v odmeňovaní. Nespokojnosť s finančným ohodnotením tiež rastie so vzdelaním — v skupine VŠ vzdelaných ľudí dosahuje 73 %.

Prieskum ukázal aj to, že 43 % opýtaných vníma, že sa na nich prevaľujú problémy, ktoré majú firmy s hľadaním ďalších pracovníkov. A to naprieč celým vekovým spektrom — od 18 rokov až do dôchodkového veku. Zvýšené pracovné zaťaženie sa týka skôr mužov (48 %), než žien (39 %) a priemyselných regiónov (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Žilinský a Prešovský kraj). Nedostatok ľudí alebo úsporné opatrenia doliehajú najviac na vyučených ľudí a stredoškolákov. Veľmi podobná situácia sa vyskytuje aj v Českej republike.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR