Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

10. februára 2016

Štyri roky ministerstva financií: Výber udalostí podľa TASR



Predseda vlády SR Robert Fico a minister financií Peter Kažimír sa 10. apríla 2012 v budove Národnej banky Slovenska v Bratislave stretli s guvernérom NBS Jozefom Makúchom.



Zdieľať
Predseda vlády SR Robert Fico a minister financií Peter Kažimír sa 10. apríla 2012 v budove Národnej banky Slovenska v Bratislave stretli s guvernérom NBS Jozefom Makúchom. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Bratislava 10. februára (TASR) – Pred necelými štyrmi rokmi, 4. apríla 2012 vymenoval vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič za nového premiéra predsedu najsilnejšej strany Smer-SD Roberta Fica. Na jeho návrh následne vymenoval 13 nových ministrov.


Členmi vládneho kabinetu sa stali:
podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák,
podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír,
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák,
minister hospodárstva Tomáš Malatinský (do 2. 7. 2014; Pavol Pavlis 3. 7. 2014 – 5. 5. 2015; Peter Kažimír, poverený riadením ministerstva 6. 5. 2015 – 15. 6. 2015; Vazil Hudák 16. 6. 2015 – do dnes),
minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek,
minister obrany Martin Glváč,
minister spravodlivosti Tomáš Borec,
minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter,
minister životného prostredia Peter Žiga,
minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič (do 2. 7. 2014; Peter Pellegrini 3. 7. 2014 – 25. 11. 2014; Juraj Draxler 26. 11. 2014 – do dnes),
minister kultúry Marek Maďarič,
ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (do 5. 11. 2014; Viliam Čislák 6. 11. 2014 – do dnes).

Neskôr vo vláde pribudla funkcia podpredsedu vlády pre investície, ktorú obsadil Ľubomír Vážny (od 26. 11. 2012).

Výberová chronológia udalostí v pôsobnosti Ministerstva financií (MF) SR počas štvorročného obdobia súčasnej vlády:

1. septembra 2012 - Firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach začali platiť štátu mimoriadny odvod 0,363 % mesačne zo svojho zisku presahujúceho 3 milióny eur. Dodatočné zdanenie sa týka firiem, ktorých minimálne 50 % celkových výnosov pochádza z regulovanej činnosti v oblasti energetiky, poisťovníctva a zaisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, poskytovania zdravotnej starostlivosti, elektronických komunikácií, farmácie, poštových služieb, dopravy na dráhe, leteckej dopravy, verejných kanalizácií a vodovodov.

1. októbra 2012 - Komerčné banky pôsobiace na Slovensku začali platiť osobitný odvod, zavedený na začiatku roka, z rozšíreného základu. Odvod sa postupne s navyšovaním prostriedkov v osobitnom fonde znižuje a po vyzbieraní 1 miliardy eur má zaniknúť.

1. januára 2013 - Zanikol systém rovnej dane z príjmov. Právnickým osobám sa sadzba dane zvýšila z 19 % na 23 %. Fyzickým osobám s vyšším príjmom zdanenie vzrástlo z 19 % na 25 %.

1. januára 2013 – Zaviedol sa limit na väčšinu platieb v hotovosti na úrovni 5000 eur. Pre vzťahy medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi bol tento limit nastavený na 15.000 eur.

10. júna 2013 - Banky nemôžu vyberať od ľudí poplatky za vedenie a správu úverových účtov. Opatrenie priniesla novela zákona o bankách účinná od tohto dňa.

16. septembra 2013 – Národná lotériová spoločnosť Tipos oficiálne odštartovala Národnú bločkovú lotériu. Jej cieľom je najmä boj proti daňovým únikom. Registrovať sa dali všetky nákupné bločky s hodnotou minimálne 1 euro. Prvé žrebovanie sa uskutočnilo 30. septembra.

1. januára 2014 – Všetky firmy platia od tohto roka paušálne daňové licencie. Zároveň im klesla daň z príjmov z 23 % na 22 %. Opoziční poslanci napadli daňové licencie na Ústavnom súde SR, ale neuspeli.

1. januára 2014 – Firmám vznikla povinnosť predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme, takzvaný kontrolný výkaz dane z pridanej hodnoty (DPH). Cieľom je boj s daňovými únikmi.

2. júna 2014 – Európska komisia odporučila ukončenie procedúry nadmerného deficitu v prípade viacerých krajín EÚ, vrátane Slovenska. Do procedúry sa SR dostala ešte v roku 2009, kedy deficit verejných financií dosiahol 8 % HDP. V roku 2013 došlo k jeho zníženiu na 2,8 % HDP, s prognózou jeho udržania pod referenčnou hodnotou 3 % HDP aj v ďalších rokoch.

1. júla 2014 – Bankám vznikla povinnosť poskytnúť základný balíček služieb pre sociálne znevýhodnených občanov za maximálne jedno euro.

1. januára 2015 - Začali platiť zmeny v odpisovaní hmotného majetku, limity pri kúpe vozidla určeného na podnikanie či používanie virtuálnych registračných pokladníc. Zaviedli sa tiež daňové úľavy pre firmy, ktoré budú investovať do vedy a výskumu, v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane.

1. januára 2015 - Udeľovanie sankcií za porušenie práv spotrebiteľov na finančnom trhu či inšpekcie pod skrytou identitou. Aj tieto nové právomoci získala Národná banka Slovenska (NBS).

1. januára 2015 - Ak sa finančná inštitúcia ocitne v problémoch, straty budú po novom ako prví znášať akcionári a veritelia bánk. Vyplýva to z nových európskych pravidiel, ktoré prevzalo aj Slovensko v zákone o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

2. marca 2015 – Finančná správa zaviedla nový integrovaný systém pre správu daní. Pri následnom zasielaní údajov o daňovníkoch do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní sa vyskytli problémy. Zaoberal sa nimi finančný výbor parlamentu, ktorý uskutočnil poslanecké prieskumy v dotknutých inštitúciách. Chyby na strane zamestnancov finančnej správy odhalil aj audit na podnet ministra financií Petra Kažimíra. Ten však odmietol, že by bol chybný samotný daňový systém, na čo poukazovala opozícia. Kažimír v tejto súvislosti informoval, že za uplynulé tri roky sa kombináciou reformy finančnej správy a legislatívnych opatrení zefektívnil výber daní, čo prinieslo do rozpočtu o 2,2 miliardy eur viac.

1. septembra 2015 - Nebankové spoločnosti bez licencie od NBS od tohto dňa nesmú poskytovať občanom nové úvery.

1. januára 2016 - Podnikatelia, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky, môžu platiť DPH až po tom, ako prijmú platbu za dodané tovary alebo služby od svojho odberateľa. Novela zákona o DPH priniesla tiež zmeny v systéme platenia tejto dane v stavebníctve.

1. januára 2016 - Obciam a vyšším územným celkom (VÚC) vzrástol podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Obciam sa zvýšil zo 68,5 % na 70 %, krajom z 29,2 % na 30 %.

1. januára 2016 - Klienti bánk si budú môcť najneskôr od februára zriadiť výhodnejší účet so základnými funkciami. Zjednodušil sa aj presun účtu do inej banky. Klienti nebudú platiť ani poplatky za zrušenie platobného účtu v súvislosti s vypovedaním rámcovej zmluvy.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Pravosť bankovky možno skontrolovať hmatom, pohľadom a naklonením
<< predchádzajúci článok
Južná Kórea pozastaví svoju účasť v priemyselnom parku Kesong v KĽDR