|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. septembra 2019
Štyri kaštiele pripomínajú obyvateľom Necpál život šľachtických rodov
Na archívnej snímke obec Necpaly.
Zdieľať
Na archívnej snímke obec Necpaly. Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Necpaly 11. septembra (TASR) – Život rodov Necpalskovcov, Justhovcov a Franklinovcov pripomínajú obyvateľom turčianskej obce Necpaly štyri kaštiele. Hospodársky boli Necpaly pomerne rozvinuté v 18. a 19. storočí - mali papiereň, pivovar a viacero mlynov. Necpalskovci vlastnili obec do roku 1479, Justhovci až do konca 19. storočia a po nich sa stali hospodársky najsilnejšou rodinou Franklinovci.Architektonicky najzaujímavejší je podľa znalca miestnej histórie Roberta Škulu kaštieľ na námestí. "Vidieť na ňom rukopis talianskych majstrov. Historici predpokladajú, že stojí na základoch staršej stavby. Nad vchodom je latinský nápis - vo voľnom preklade hovorí o tom, že kaštieľ bude stáť tak dlho, kým mravec obíde zemeguľu a korytnačka vypije more. Je datovaný na rok 1673, tým pádom by mal byť najstarší," povedal Škula.
Doplnil, že druhý najstarší je asi Dolný kaštieľ. "Vo svojom geografickom diele ho spomína už Matej Bel ako veľmi vhodné miesto na bývanie. Doteraz je okolo neho vzácny park. V reštitúciách ho dostali späť potomkovia Justhovcov. Po predaji ho noví majitelia zrekonštruovali podľa dobových fotiek, ale je verejnosti neprístupný," doplnil znalec necpalskej histórie.
Rodine Justhovcov patril aj Modrý kaštieľ. "Postavili ho v 17. storočí. Názov získal podľa svetlomodrej barokovo-klasicistickej fasády po úpravách v druhej polovici 18. storočia. Po vzniku samostatného Československa bol kaštieľ zoštátnený a upravený na potreby detského domova. Po odchode detského domova zostal kaštieľ opustený a nevyužívaný," informuje obec na svojej internetovej stránke.
Ďalším je takzvaný Franklinovský kaštieľ. "Stojí na miestach, ktoré boli v Necpaloch pravdepodobne obývané ako prvé. Detstvo v ňom prežil Benjamín Franklin. Dnes nevieme potvrdiť to, čo sa podávalo v Necpaloch ústnym podaním celé desaťročia. A to, že Benjamín Franklin bol potomkom amerického vynálezcu a štátnika Benjamina Franklina. O tom, že sa chlapček skutočne narodil 4. júla 1835 v Paríži Ellen Hanbury Franklinovej, zatiaľ nikto nenašiel žiaden záznam," vysvetlil Škula.
Otcom Benjamína Franklina bol Dionýz Justh, po ktorom Benjamín pomenoval svojho syna Dionýza. "Napriek nejasnostiam v rodokmeni, Dionýz Franklin (podobne ako neskôr jeho syn Július) bol obrazom amerického Benjamina Franklina v praxi. Začal v Necpaloch veľmi intenzívne podnikať. Už na začiatku 20. storočia bola v obci elektrina a využívali ju na rôzne veci. Dionýz vymyslel napríklad navijak, ktorý bol na jednom konci poľa. Na druhom konci bolo päť pluhov a navijak ich dokázal všetky ťahať. Založil i továreň na výrobu látok v Slovenskom Pravne. Spomínali ho aj v tej súvislosti, že keď niekto vyhorel, dokázal mu postaviť dom bez nároku na odmenu," podotkol Škula.
Aktivity Justhovcov pripomína aj budova pivovaru. "Na svetovej výstave v Prahe v 60. rokoch 19. storočia im tak zachutilo plzenské pivo, že kúpili rovnaké technologické vybavenie, ako mal plzenský pivovar. A dokonca si kúpili aj plzenského sládka, ktorý varil v Necpaloch v podstate plzenské pivo. Chýr o dobrom necpalskom pive sa rozšíril po celom Martine. Národovci chodili na pivo hlavne za Pavlom Mudroňom, ktorý bol vychovávateľom Jozefa Justha mladšieho. Ochutnávali pivo a šírili jeho slávu. Ale tak mu robili doslova medvediu službu, pretože pivo kazilo meno banskobystrickému pivovaru," konštatoval znalec necpalskej histórie.
V obecnej kronike je zachytené, že v roku 1870 prišiel majiteľ banskobystrického pivovaru do Necpál a hodil na stôl Justhovcov truhlicu, v ktorej bolo niekoľko tisíc zlatých. "Povedal, že ak zavrú pivovar, zlato je ich. A bolo to. Ale pivo žilo ďalej v martinskom povedomí. Preto národovci založili pivovar v Martine. Kúpili od Justhovcov celé zariadenie aj sládka," uzavrel Škula.
Súvisiace články:
História rodu Ostrolúckych siaha do 13.storočia (10. 9. 2019)
SERIÁL: V Pečovskej Novej Vsi sa zachovali viaceré šľachtické kúrie (9. 9. 2019)
SERIÁL: Postavili si pohodlnejší kaštieľ a staré sídlo podpálili (8. 9. 2019)
Oravu v 19. storočí pozdvihol gróf Zichy, priekopník a dobrý hospodár (6. 9. 2019)
SERIÁL: Cár Ferdinand Coburg bol milý človek, dodnes naňho spomínajú (5. 9. 2019)
SERIÁL: Príjem Majthényiovcov z Novák bol v 18. storočí 12.000 zlatých (3. 9. 2019)
SERIÁL: Apponyiovci ovplyvňovali život v Oponiciach takmer 600 rokov (2. 9. 2019)
SERIÁL: História košických gombikárov siaha do 17. storočia (18. 6. 2019)
Hrnčiarstvo bolo na Gemeri rozšírené, dnes sú už len dve hrnčiarky (14. 6. 2019)
SERIÁL: V Kostoľanoch nad Hornádom aktívne tká 82-ročná Mária Tomisová (13. 6. 2019)
<< predchádzajúci článok
Tamara Šimončíková Heribanová získala Cenu Slovenského centra PEN 2019 za román Pendleri
Tamara Šimončíková Heribanová získala Cenu Slovenského centra PEN 2019 za román Pendleri