Štúrovu osobnosť osvetľuje zborník D. Haruštiaka Nad Tatrou sa blýska

Bratislava 20. augusta (TASR) - Významným príspevkom k poznaniu osobnosti Ľudovíta Štúra a národno-obrodeneckých úsilí jeho generácie je zborník kratších štúdií a článkov Nad Tatrou sa blýska. Pripravilo ho Štúrovské hnutie národného zjednotenia, zostavil Dušan Haruštiak a vydala VEDA - vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v roku 1994. Zborník okrem predslovu a dokumentárnej čiernobielej obrazovej prílohy obsahuje dvanásť kratších historických štúdií a úvah.


Zamyslenie Nad hrobom Ľudovíta Štúra v Modre o jeho nezastupiteľnom mieste a význame v našich dejinách napísal Dušan Haruštiak. Článok Miloša Kovačku Matúškova Nad tatrou sa blýska hovorí o spoločenskom podhubí vzniku našej štátnej hymny i o viacerých verziách jej konkrétneho vzniku. Na autentické písomné dokumenty, súvisiace s protestným odchodom bratislavských študentov do Levoče v článku Pristavme sa pri historických dokumentoch, upozorňuje Oľga Pavúková. Štúdiu Svätopluk, čiže Správy o Slovanoch v arabských, perzských i tureckých prameňoch a veľkomoravská tradícia štúrovcov, ktorá bola hlavným oporným bodom ich úsilí, napísal Dušan Haruštiak. Známy znalec života a diela Ľudovíta Štúra a jeho najvernejších nasledovateľov, historik Vladimír Matula, napísal tri štúdie: Ľudovít Štúr a Slovanstvo, Lýceum a Lipa slovanská a Štúrov spis Slovanstvo a svet budúcnosti.

Prvá z nich je vlastne recenziou na výstavu s rovnakým názvom z apríla a mája 1994, ktorá bola sprístupnená vo Výstavnej sieni Ľudovíta Štúra v Bratislave. Pritom zaznamenal aj tento fakt: „Autor výstavy upozornil aj na donedávna neznáme okolnosti a súvislosti dôležité pre vznik a hodnotenie Štúrovho posolstva Slovanom (myslí sa dielo Slovanstvo a svet budúcnosti ), predovšetkým na jeho rozhodnutie poslať prostredníctvom M. F. Rajevského, kňaza ruského vyslanectva vo Viedni, (...)rukopis svojho diela do Ruska, aby sa s ním oboznámili aj predstavitelia oficiálnych vládnych kruhov a začali robiť aktívnejšiu politiku v prospech neslobodných a utláčaných národov.“ Otázka však znie - prostredníctvom koho to poslal do Viedne, keď vtedy žil pod policajným dozorom v Modre a ruský kňaz určite za ním nebol? Tým poslom mohol byť jedine Michal Obrenovič, srbský šľachtic, žijúci v emigrácii a dlhoročný Štúrov priateľ, s ktorým sa konšpiratívne stretával v Ivanke pri Dunaji.

Druhý článok autor uzatvára takto: „Bohatá, naozaj ako rozkošatená lipa bola slovanská aktivita mladých štúrovcov. Jej inšpirátorom, ideovým usmerňovateľom a organizátorom bol náš Ľudovít Štúr. Štúr a Slovanstvo - to je veľká téma, hodna celoživotného bádania nielen jedného vedca.“

Štúdia o politologickom uvažovaní a politickom odkaze Ľudovíta Štúra, ktorý nám zanechal v spise Slovanstvo a svet budúcnosti, je do značnej miery polemická. Autor polemizuje s nedávnymi i súčasným kritikmi tohto Štúrovho diela a prináša nezvratné, oponujúce argumenty, čo ho oprávňuje napísať: „Štúrov spis v nás vyvoláva zaslúžený obdiv pre bohatstvo a hĺbku vedomostí jeho autora, jeho politický rozhľad a bystrosť úsudkov.“

Zo štúdií, dotýkajúcich sa bezprostredne osobnosti Ľudovíta Štúra, treba ešte pripomenúť štúdiu Karola Rosenbauma Ľudovít Štúr a Česi. V množstve informácií, údajov a faktov zaujme napríklad tento: „Štúr o rozhodnutí prijať nový spisovný jazyk českým priateľom nepísal. Oznámil im, že Janko Kalinčiak, ktorý pôjde cez Prahu na štúdiá do Nemecka, sa zastaví v Prahe a v osobnom rozhovore objasní situáciu na Slovensku.“ A tí (Česi) až omnoho neskôr pochopili, že „Štúrovi nešlo len o jazykové osamostatnenie, ale aj o duchovnú nezávislosť. Vo svojom spise (Náuka reči slovenskej) odmietol tú časť českej literatúry, ktorá podliehala cudzote a prenášala ju do života českého národa. V tejto otázke je Štúr veľmi rigorózny: 'Vysoko si my vážime duchovné pracovanie a tešíme sa srdečne, že u bratov našich Čechov ono sa pohybuje a zo dňa na deň sa vzmáha, ale hnusnými cudzích svetov vyvrhlinami, ktoré život náš čerstvý kántria a pokoj náš hubia, my sa zaliať a zhora nadol poprevracať nechceme. Nech si to zadržia a strovia tí, ktorí si to navarili, my tej chovy nepotrebujeme a srdečne ľutujeme, že do života bratov našich Čechov sa tie vyvrhliny vpíjajú.“

Každý článok a štúdia majú pripojené anglické resumé.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR