28. apríla 2016
Ján Botto Foto: Archív TASRBanská Bystrica/Bratislava 28. apríla (TASR) - Štúrovský básnik Ján Botto sa označuje za najvýraznejšieho predstaviteľa slovenského literárneho romantizmu. Vo štvrtok 28. apríla uplynie od jeho úmrtia 135 rokov.
Ján Botto patrí popri Samovi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jankovi Kráľovi medzi našich najtalentovanejších poetov.
Bol najmladším štúrovským básnikom. Jediný z nich neštudoval v Bratislave. S myšlienkami bratislavskej mládeže sa stretol počas štúdia v Levoči. Zapojil sa do národného kultúrneho života, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej (MS), členom jej literárneho odboru a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.
Autor balád a veršovaných povestí inšpirovaných ľudovou poéziou sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Zememeračské inžinierstvo študoval na polytechnike v Budapešti (dnes Maďarsko). Ako zememerač pôsobil v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Od roku 1860 realizoval v Banskej Štiavnici komasačné práce (zlučovanie a sceľovanie pozemkov). Od roku 1870 pracoval na komorskom panstve v Banskej Bystrici, kde 28. apríla 1881 vo veku 52 rokov zomrel.
Čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Národne utláčané Slovensko znázornil ako zakliatu krajinu, ktorú má oslobodiť rozprávkový hrdina (epické skladby Svetský víťaz 1846, Poklad Tatier 1850).
Ľudové motívy i výrazové prostriedky využíval aj v baladách (Žltá ľalia, Margita a Besná) a vo veršovaných povestiach (Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca a iné).
Jeho vrcholným dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova (1862), skladajúca sa z deviatich spevov - relatívne samostatných celkov. V každom z nich je hlavný hrdina zobrazený z iného zorného uhla.
Ján Botto skladal aj vlastenecké a príležitostné básne, reagoval nimi na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich hold významným osobnostiam národnej kultúry – Jánovi Kollárovi a Andrejovi Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (Adam Mickiewicz, Alexej Stepanovič Chomiakov) a z maďarčiny (Sándor Petöfi). Publikoval v časopisoch (Sokol, Orol) a v almanachu Lipa.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR