![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Sobota 5.4.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Miroslava
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
18. augusta 2015
Štúrovi sa venuje aj Skovajsa v zborníku Ani ohnúť, ani zlomiť...
Význam osobnosti Ľudovíta Štúra a jeho nezastupiteľné miesto v našich dejinách veľmi často dotvárajú miestne a regionálne publikácie, často pripravované ...
Zdieľať

Prvý z nich napísal historik a múzejník Jozef Karlík a má názov Podjavorinský a podbradlanský kraj a štúrovské tradície. Vzťah Štúra k rodine Ostrolúckej. V príspevku zaujmú najmä bohaté osobné kontakty Ľudovíta Štúra s mnohými kultúrnymi a vlastenecky orientovanými osobnosťami tohto kraja. „Z Brezovej Štúr odišiel do Vrboviec, kde obdivoval knižnicu Drahotína Adamiša, ktorú mal hádam najväčšiu v Nitrianskej župe, potom zavítal k farárovi Martinovi Škodáčkovi do Turej Lúky a ten mu prisľúbil zbierať piesne, povesti a rozprávky a napokon sa dostal na Myjavu, do pôsobiska starého známeho Daniela Slobodu, spoluzakladateľa Spoločnosti.“ Bolo to v roku 1836 a Ľudovít Štúr nemal ešte ani 21 rokov.
Najviac miesta je, pochopiteľne, venované jeho kontaktom s členmi rodiny Ostrolúckovcov, vrátane jeho vzťahu k Adele, a potom jeho účinkovaniu v Trenčianskej župe v revolučných dňoch Slovenského povstania, keď v Zemianskom Podhradí bol „štáb dobrovoľníckych oddielov.“ A tu treba zaznamenať toto: „V čase, keď sa v blízkosti obce nachádzalo dobrovoľnícke vojsko, zašli Štúr, Hurban a Hodža navštíviť svojho priateľa, evanjelického kazateľa v Kostolnom Jána Trokana a pri odchode od neho vyšli spoločne na skalné bralo, výhľadom z ktorého bol najmä Ľudovít Štúr uveličený. Ján Trokan už pri rozlúčke uistil prítomných, že skalné bralo sa od tej chvíle bude volať Štúrovou skalou a tento názov sa skutočne zachoval.“ Všimnime si však: boli tam všetci traja protagonisti - Štúr, Hurban a Hodža. No bralo nesie meno Štúra, hoci ľud dobrovoľníkom hovoril hurbanisti. Štúrovo vodcovské postavenie bolo aj v tomto čase neotrasiteľné.
Ako malú biografickú a genealogickú štúdiu možno charakterizovať článok historika a múzejníka Milana Šišmiša Štúrovské tradície a Horné Ozorovce. Už v prvej časti nášho cyklu sme uviedli, že táto bývalá samostatná obec (dnes súčasť Bánoviec nad Bebravou) a jej evanjelický kostol boli miestom panychídy, čiže pohrebnej slávnosti za Ľudovítom Štúrom. Stalo sa tak 27. januára 1856 a stalo sa tak preto, lebo Štúrov pohreb v Modre sa konal pod policajným dozorom a mnohí duchovní z evanjelickej i z katolíckej strany sa ho nemohli zúčastniť. A prečo Horné Ozorovce? Urazený a ohrdnutý gróf Karol Zay slávnosť v Štúrovom rodnom Uhrovci jednoducho zakázal. No a najbližší evanjelický kostol bol v Horných Ozorovciach.
Štúdia Milana Šišmiša uvádza aj viaceré príbuzenské vzťahy rodu Ľudovíta Štúra i jeho osobne k viacerým významným slovenským rodinám v okolí. Spomína Štúrovho uja Jána Michalca, brata Štúrovej matky i rodiny Kľúčovských a Žarnovických, a tiež Štúrovho žiaka Karola Ľudovíta Černa z Trenčína a Pavla Čendekoviča z Malých Stankoviec. Zaznamenáva aj skutočnosť, že Žalospev za zosnulým Ľudovítom Štúrom napísal a na slávnostnej bohoslužbe predniesol kňaz Ján Varga. Pripomeňme, že žalospev je vždy koncipovaný a deklamovaný menom zosnulého. Akoby ten na chvíľu ožil a prišiel sa rozlúčiť s najbližšími, a to celkom menovite.
Publikácia Ani ohnúť, ani zlomiť je práve vo svojej „štúrovskej časti“ veľmi cenným informačným zdrojom. Okrem iného hovorí o tom, že naše národné obrodenie, vrátane Slovenského povstania 1848-1849, nemalo len svojich vodcov, ale aj široké zázemie múdrych, rozhľadených a obetavých kazateľov, rechtorov a rektorov, úradníkov i právnikov, ale aj šikovných remeselníkov a v pozadí i poddaných roľníkov, čo boli pripravení bojovať za svoje oslobodenie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR