Štúrovi prekážalo, že slovenskí študenti uprednostňovali teológiu

Bratislava 22. októbra (TASR) - Vydavateľstvo Osveta v Martine vydalo v roku 1979 syntetickú monografiu známeho historika Jána Tibenského Dejiny vedy a techniky na Slovensku. Monografia má 14 kapitol, obsahuje menný i predmetový register, zoznam použitej a odporúčanej literatúry, zoznam skratiek a je bohato vybavená čiernobielou fotodokumentáciou. Text monografie sa začína obdobím Veľkej Moravy a cyrilo-metodskou misiou a končí sa kapitolou Slovenská veda na prahu súčasnej vedecko-technickej revolúcie.


Obdobiu nášho národného obrodenia je venovaná kapitola Slovenská národná veda v štúrovskom období a v matičných rokoch. V podkapitole Štúrovská generácia a veda dominuje osobnosť Ľudovíta Štúra, a to najmä ako jazykovedca, filozofa, historika a politológa.

Vyzdvihuje univerzálnosť jeho záujmov, šírku vzdelania i poznania, schopnosť bravúrnej štylizácie písomnej i rétorickej, a tiež pedagogické nadanie. A svoje hodnotenie dokladá aj svedectvami súčasníkov: „Oveľa väčší význam pre koncepciu slovenských dejín, (v porovnaní s Dejinami Slovákov od B. P. Červenáka), znamenajú Štúrove historicko-filozofické prednášky, ktoré mal od roku 1840 ako Palkovičov suplent na Katedre reči a literatúry československej v Bratislave. Ovplyvnili mladšiu štúrovskú generáciu, ktorá rozvinula svoju aktivitu najmä v druhej polovici 19. storočia. Štúrov žiak Janko Francisci ešte aj po mnohých rokoch (1909) napísal, že im tieto prednášky otvárali netušené pohľady do vedeckého poznania a vývinu človečenstva. Ľ. Štúr budoval koncepciu dejín Slovanov na herderovsko-heglovskej vývinovej osnove dejín ľudstva, pričom osou jeho prednášok bol názor o nastupujúcej úlohe Slovanov v najbližšom období.“

V súvislosti s kodifikáciou spisovnej slovenčiny Tibenský vysoko hodnotí Štúrovu jazykovednú pripravenosť, jeho schopnosť analytického myslenia i nevyhnutnú dávku zdravej intuície. „U nás bol Štúr jedným z prvých nadšených stúpencov porovnávacej indoeurópskej jazykovedy. Ťažisko jeho jazykovedných názorov je v Náuke reči slovenskej, kde podal ucelenú gramatiku slovenčiny. Dnešní jazykovedci najvyššie hodnotia jeho rozbor skladby slovenského slovesa.“

Aj keď ťažisko Štúrovej vedeckej činnosti bolo v jazykovede, z postu filozofa dobre chápal aj problémy rozvíjajúcej sa techniky a industrializácie „ako jednej z podmienok premeny zaostalého Slovenska“. Autor diela to dokladá citáciou zo Štúrovho článku "Dôležitosť volenia rozličného stavu pre nás", ktorý vyšiel hneď v prvom roku (1845) vychádzania Slovenských národných novín. „Poľnohospodárstvo, obchod a remeslo sa v slovenskej spoločnosti podceňovalo, neveľmi sa dbalo na úroveň škôl, chýbali nám lekári, právnici a polytechnicky vzdelaní odborníci. Ľ. Štúr v článku zdôraznil, že už nemôžeme ďalej v tej nepodujímavosti, v tom našom obľúbenom pokoji ostať, ale musíme sa dať do podujímaní priemyselných, a k tomu nám bude treba hláv a umov, ktoré nás o tom, čo podujímať máme, poučia a naše veci nám povedú," píše Tibenský a dodáva: “Podobne ako Hurban i on pokladal za škodlivú jednostrannú orientáciu slovenskej mládeže na teologické vzdelanie.“ Takýto Štúrov odkaz je aktuálny aj dnes.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR