Štúrove myšlienky o štáte a práve vplývali na myslenie jeho generácie

Bratislava 11. augusta (TASR) - Do vzniku Slovenskej republiky nebola téma o názoroch Ľudovíta Štúra na štát a právo veľmi v kurze. Skôr bola obchádzaná. Po roku 1993 sa však stala veľmi aktuálnou. Túto skutočnosť si uvedomili ústavní právnici Jaroslav Chovanec a František Červeňanský a spoločne napísali monografiu Názory Ľudovíta Štúra na štát a právo. Druhý z autorov však krátko pred dokončením práce zomrel, a tak jej konečnú podobu dopracoval profesor Jaroslav Chovanec.


Monografia skúma politické a štátoprávne myslenie Ľudovíta Štúra. Má túto osnovu: Pramene Štúrových sociálno-politických názorov, K základným otázkam Štúrovej národnej filozofie a jej aplikácia na slovenské podmienky, Miesto štátu v programovom koncepte Ľudovíta Štúra, Miesto a význam práva v myslení Ľudovíta Štúra a K Štúrovej orientácii po revolúcii 1848-1849 - vplyv revolučných udalostí na jeho názory. Záverečná, šiesta časť, Z chronológie života diela Ľudovíta Štúra, v heslovitom poňatí kladie dôraz na tie Štúrove publicistické, parlamentné a politologické vystúpenia, ktoré sa dotýkajú predmetnej témy.

„Aj keď Štúr nebol teoretikom štátu a práva v úzkom zmysle slova, (...) jeho filozofické i štátoprávne názory treba hľadať v rôznych autorových článkoch, spisoch a výrokoch, kde sú roztrúsené a príležitostne vyslovené, reflexii o štáte a politike pripadá dôležité miesto v jeho myslení“, píšu autori v podkapitole Teoretické chápanie štátu. Na základe analýzy tohto materiálu potom prichádzajú k názoru, že „Štúr pokladal štát za jednu z foriem objektívneho ducha. V zmysle Heglovej filozofie všetko skutočné je vývinovým stupňom absolútnej idey, návratom idey k sebe samej. (...) Štúr vníma štát ako spojenie objektívnej a subjektívnej vôle, uskutočnenie rozumu, t.j. slobody.“

Z hľadiska témy autori za najdôležitejšiu udalosť považujú mikulášske Žiadosti slovenského národa z 10. mája 1848. „Aj keď nie je úplne jasne preukázané, akým podielom sa Štúr na zostavovaní mikulášskych Žiadostí slovenského národa zúčastnil, je isté, že s nimi plne súhlasil, pretože v podstate boli do nich premietnuté jeho vlastné názory aj v oblasti štátoprávneho usporiadania života slovenského národa. Žiadosti ... sú prvým oficiálnym slovenským národným dokumentom, v ktorom sa po prvý raz nastoľuje a konkretizuje štátoprávna koncepcia slovenskej samobytnosti.“ A ďalej: „Deklarovanie politického osamostatnenia Slovákov a požiadavka federatívneho štátnopolitického slovenského útvaru nastolená v Žiadostiach doslova šokovala uhorskú vládu, ktorá sa preto prakticky okamžite pokúsila zlikvidovať slovenské hnutie...“

Ľudovít Štúr dokonale poznal uhorské právo. Jeho zákony si naštudoval a osvojil, keď sa uchádzal o miesto poslanca na uhorskom sneme a potom v priebehu poslaneckého účinkovania. Navyše - a o tom sa vie veľmi málo, prekladal snemové zákony z roku 1844 z nemčiny a maďarčiny do slovenčiny. Takto pripravený mohol kritizovať a navrhovať riešenia aj pri tvorbe a inovácii takých „praktických“ zákonov, akými boli colný zákon alebo zmenkový zákon, ale aj zákonné práva slobodných kráľovských miest.

Významnou súčasťou monografie je aj sprístupnenie textov mnohých historických dokumentov, akými sú napríklad Žiadosti slovenského národa z mája 1848, Slovenský prosbopis, Štúrov prejav na Slovanskom zjazde v Prahe, Hurbanova a Štúrova reč pred slovenskými dobrovoľníkmi prvej výpravy v septembri 1848 a celý rad politických a publicistických vystúpení Ľudovíta Štúra, ba aj text Štúrovho listu Jánovi Hollému o rozhodnutí uzákoniť spisovnú slovenčinu.

Monografia je presvedčivým dôkazom toho, že Ľudovít Štúr, aj keď nebol teoretikom štátu a práva v plnom význame tohto pojmu, jeho teoretické myšlienky o štáte a práve vplývali na myslenie jeho generácie ako celku i na „konkrétne vedenie slovenského národného pohybu“. A mnohé z nich, keď odlúpneme dobovú patinu, sú platné doteraz.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR