Štúrovcov môžeme spoznať aj vďaka televíznemu seriálu Jozefa Boba

Bratislava 24. novembra (TASR) - Najznámejším scenáristom hraných filmov s námetmi a témami z našej národnej histórie je Jozef Bob (1935 Tekovská Nová Ves - 2010 Bratislava). Schopnosť dramatického cítenia a filmového videnia najskôr preukázal scenáristickým spracovaním novelových a románových diel Mila Urbana, Františka Hečka, Ľuda Ondrejova a Vladimíra Mináča. Ako literárneho historika ho zaujali osobné vzťahové príbehy Jána Kollára k Míne, Andreja Sládkoviča k „druhej láske“ Alžbete Sekovičovej a Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej, ktorým dal literárnu podobu v samostatných scenároch a neskôr i knižnú podobu scenáristického triptychu Ľúbostné siluety (1980).


Vrcholom scenáristickej a v podstate i celej literárnej tvorby Jozefa Boba je scenár viacdielneho televízneho historického filmu Štúrovci (1991). Málokto vie, že film mal byť pôvodne deväťdielny a tak bol scenáristicky i produkčne pripravený do výroby, no udalosti, ktoré sa začali v novembri 1989, spôsobili, že jeho realizácia bola ohrozená. Už vtedy sa totiž začínala chronická nemoc kapitalistického spoločenského systému - nedostatok peňazí. Na druhej strane treba priznať, že projekt to bol aj ekonomicky náročný. Celkom vážne sa uvažovalo o tom, že film nakrútený nebude.

Novým riaditeľom Slovenskej televízie bol v tom čase známy publicista a reportér Kultúrneho života Roman Kaliský a ten zasiahol. Film sa nakrútil v kratšej, päťdielnej verzii, ale v časovo dlhších dieloch. Túto skutočnosť pripomíname aj z pietnych dôvodov voči Romanovi Kaliskému, ktorý pred niekoľkými dňami zomrel. Keby nie jeho razantného zásahu, dnes by sme boli o toto dielo chudobnejší a zdá sa, že ešte dlhé desaťročia by sme nenašli vhodnú postavu na herecké stvárnenie osobnosti Ľudovíta Štúra v takej presvedčivej osobnostnej i hereckej podobe, ako ho stvárnil Dušan Jamrich pod vedením režiséra Petra Mikulíka.

Spisovateľ Jozef Bob po prvom televíznom uvedení diela vydal jeho literárny scenár aj knižne. Vydalo ho vydavateľstvo Atrakt v Bratislave v roku 1992. Vydanie je ilustrované zábermi z filmu. Televízny divák si tak môže celkový príbeh i jednotlivé udalosti priblížiť aj čitateľsky.

Zámerom spisovateľa - scenáristu, ale potom i realizátora - režiséra bolo ukázať generáciu štúrovcov v mladom študentskom veku ako kolektív so spoločnou ideou a cieľom, no s rôznymi názormi na jeho dosiahnutie. Napriek tomuto zámeru, musel rešpektovať vedúce postavenie osobnosti Ľudovíta Štúra, ktorého konečný názor a rozhodnutie kolektív vždy disciplinovane prijal. Rovnako citlivo zobrazil aj prirodzenú Štúrovu autoritu, a to nielen v kolektíve študentov, ale postupne aj v spoločensko-politickom dianí i počas bojových stretnutí v Slovenskom povstaní 1848-1849. V každom prípade sa mu podarila základná vec: príbeh štúrovcov je naším národným príbehom. A rozhodujúcim. A osobný príbeh Ľudovíta Štúra je príbehom ducha slovenského národa. Príbeh ducha slovenského národa s jeho zdvihmi i pádmi, s jeho slnečnými dňami a piesňami i s jeho tragédiami a tlejúcimi pahrebami.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR