Štúrova tvorba mala podľa odborníkov ohlas u Zakarpatských Ukrajincov

Bratislava 31. augusta (TASR) - Zborník z vedeckej konferencie Ľudovít Štúr 1815-1856, ktorý v roku 1956 vydalo Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, má štyri časti. Štvrtá časť má (dobe mierne poplatný) názov Boj Ľudovíta Štúra za družbu národov. Obsahuje 11 referátov, medzi nimi aj referát ukrajinistu Michala Molnára (1930 Veľká Čengava - 2006 Bratislava) Štúrovci a Zakarpatská Ukrajina. V ňom hneď na začiatku hovorí toto: „Je veľkou zásluhou práve štúrovskej generácie, že prvá u nás vzbudila záujem o Zakarpatských Ukrajincov, podala dosť verný obraz ich života - a nielen to - povzbudzovala ich, aby sa podľa príkladu Slovákov prebudili zo svojho spánku a rozvinuli čulý národný život.“ A hneď to aj dokladá konkrétnymi príkladmi.


Aby bol presný, ako prvého zo slovenských básnikov, „ktorí sa bezprostredne zoznámili so Zakarpatskou Ukrajinou a snažili sa ju opísať, bol Štúrov starší vrstovník Ján Čaplovič“ vo viacerých po nemecky napísaných prácach. (Tu sa autor troška pomýlil, lebo Ján Čaplovič bol o dobré dve generácie od Štúra starší, narodil sa v Horných Príbelciach v roku 1780 a zomrel vo Viedni v roku 1847, no pravdou je, že v poslednej dekáde života ešte zachytil rozvíjajúci sa slovenský národný pohyb.) Významnejším faktom sa stala skutočnosť, že „Ľudovít Štúr uverejnil v prvom ročníku svojho Orla tatránskeho r. 1845 prvý slovenský cestopis zo Zakarpatskej Ukrajiny, ktorý napísal jeho spolupracovník Bohuš Nosák - Nezabudov. (...) Tento cestopis, napísaný vo forme siedmich obsiahlych listov, nazvaný Listy z neznámej zeme k L..., plný skutočnej vrelej lásky slovenského spisovateľa k porobeným Zakarpatským Ukrajincom, je jedným z najkrajších prejavov činorodého slovanského cítenia štúrovskej generácie.“ Dodajme, že Bohuslav Nosák sa zhostil úlohy dobre, no zároveň pripomeňme, že cieľ cesty mu vybral, dnes by sme povedali - „zmenežoval“ v rámci celkovej koncepcie Ľudovít Štúr.

Publikovanie Nosákovho cestopisu však vyvolalo aj pobúrenie na strane provládnych síl v budapeštianskych médiách. Ostro ho odsúdil najmä maďarský vládny orgán Pesti Hírlap. „Nie je náhodné, že zo slovenskej strany na tento článok napísal odpoveď sám Ľ. Štúr v úvodníku svojich Slovenských národných novín“, konštatuje autor referátu. No a my dodajme, že pri tejto príležitosti Ľ. Štúr obhajoval aj pôvodný názov obyvateľov Zakarpatska - Rusíni, ktorých však autor článku v maďarských novinách nazýva Rusnáci. „Toto meno je prezývka, ktorú pán skladateľ článku v Pesti Hírlap nech užíva, keď chce, my ju ale nikdy potrebovať nebudeme, lebo sme vzdialení od toho, aby sme našich krajanov a príbuzných prezývať chceli...“, napísal Ľ. Štúr.

Referát naznačuje, hoci vzhľadom na dobu dosť vyhýbavo, že Ukrajina už vtedy bola historicky, územne i kultúrne polarizovaná. Na jednej strane to bola ruská Ukrajina (autor hovorí o „ukrajinskom ľude ruskej Ukrajiny“) a na druhej strane Zakarpatská Ukrajina. Teda tá, ktorá patrila do Rakúskej ríše, kde žili Rusíni. A takto tento priestor vnímal aj Ľudovít Štúr a štúrovci.

„Štúrova tvorba mala u Zakarpatských Ukrajincov veľký ohlas. Jeho dielo, najmä Spevy a piesne a spis O národných piesňach plemien slovanských vysoko ocenil významný predstaviteľ zakarpatskej literatúry, buditeľ Olexander Duchnovič“, uzatvára svoj referát Michal Molnár.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR