Štúrov spis o národných povestiach slovanských vyšiel najskôr v Prahe

Bratislava 9. septembra (TASR) - Ľudovít Štúr je stále živou osobnosťou našich národných dejín. Uvedomovali si to už jeho súčasníci i všetky nasledujúce generácie až po súčasnosť. Bez ohľadu na spoločenské zriadenie, bez ohľadu na stranícke ideológie a štátne doktríny. Priaznivá situácia v tomto zmysle nastala po vzniku Česko-Slovenskej republiky v roku 1918 a po oživotvorení Matice slovenskej v roku 1919.


Najvýraznejšou formou prezentácie Matice slovenskej bola vydavateľská činnosť. Už v roku 1929 začala vydávať jeho spisy v edícii Diela spisovateľov slovenských. V rámci tohto projektu vznikla samostatná edícia Spisy Ľudovíta Štúra.

Je zaujímavé, že Štúrovu edíciu začali vydávaním jeho diel akoby od konca. Malo to svoju logiku. Najskôr ho bolo treba predstaviť ako básnika. A tak prvým zväzkom matičných Spisov Ľudovíta Štúra bola jeho zbierka básní Spevy a piesne z roku 1853. Titulný list hlása: "V Turčianskom Sv. Martine. Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlač. účast. spolku. 1929."

Druhým zväzkom matičných Štúrových Spisov bolo slavistické dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských, tiež z roku 1853. V Matici slovenskej v Martine vyšlo v roku 1932 s tým istým údajom o vydaní a tlači. Editorom a redaktorom oboch zväzkov bol Jozef Škultéty, vtedy už spoločne s Jaroslavom Vlčkom doživotný správca Matice slovenskej, predseda Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine a profesor Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

V doslove k vydaniu diela O národných povestiach a piesňach plemien slovanských napísal: "Vzácnu pamiatku slovenskú po Ľudovítovi Štúrovi, spis jeho O národných piesňach a povestiach plemien slovanských (J. Škultéty asi omylom prehodil slovosled názvu, na prvé miesto dal 'piesne'), teraz vydávame po slovensky, podľa rukopisu modranského."

Štúr mal rukopis tohto diela hotový už začiatkom 50. rokov 19. storočia a veľmi ho chcel vydať. Lenže v totalitnej ére Bachovho absolutizmu a ožívajúcej maďarizácie to na Slovensku, teda v Uhorsku, nebolo možné. Preto sa obrátil na Maticu českú v Prahe. Súhlasili, ale s podmienkou, že dielo vyjde po česky a autor si ho má do češtiny pretlmočiť. Keďže Štúrovi ako prvému vyznávačovi slovanskej vzájomnosti na vydaní veľmi záležalo, súhlasil. Podstatnú časť diela mu na požiadanie pretlmočil do češtiny prozaik Janko Kalinčiak. Ich mladícky spor bol vtedy už dávno zabudnutý a navyše, Kalinčiak vďačil Štúrovi za lukratívne miesto riaditeľa a profesora na gymnáziu v Modre. Štúr venoval dielo podľa modranského rukopisu "Jeho kniežacej Svetlosti Michalovi Obrenovičovi, synovi národa nášho mysľou i skutkami, v hlbokej úcte posväcuje spisovateľ".

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR