Štúr v spise Slovanstvo a svet budúcnosti načrtol vzťahy Európy a Ázie

Bratislava 4. novembra (TASR)- Významným príspevkom filozofického charakteru k Roku Ľudovíta Štúra je esej filozofa a kulturológa Vincenta Šabíka "Slovanstvo a svet budúcnosti - K Štúrovým štátnopolitickým koncepciám", ktorú uverejnil najstarší literárny časopis v Európe Slovenské pohľady v tohtoročnom 10. čísle.


„Vychádzam z tézy, ktorá sa mi nanucuje v osobnej konfrontácii s historicko-politickými osudmi slovenského národa a ich personifikovanými činiteľmi, že Ľudovít Štúr pôsobí ako identifikačná osobnosť slovenského kultúrneho, literárneho, duchovného a nie na poslednom mieste historicko-politického života, jeho vývinu a rozvoja v kľúčovej epoche 19. storočia, keď sa formovali moderné európske národy,“ píše na začiatku eseje Šabík. Z tohto zorného uhla pohľadu potom interpretuje vývin filozofických i politických náhľadov Ľudovíta Štúra od spisu "Starý a nový vek Slovákov" až po "Slovanstvo a svet budúcnosti."

„Moje oči nazreli do dávnych čias a stoja pred nimi časy prítomné, myseľ moja sa vznáša nad časmi minulými a pohrúža sa aj do dnešných,“ cituje autor Štúra a po analýze jeho textov konštatuje. „Jeho vnímanie sveta má už dimenzie priam globálne - planetárne (ako to potvrdzujú napríklad úvahy Ázia a Európa, čili určení Ruska v ohledu na Azii, 1842, kde vzťah Európy a Ázie tvorí kľúčový rámec.“ Šabík je jeden z mála autorov, ktorý spis "Slovanstvo a svet budúcnosti" nevníma len ako Štúrov intelektuálny výlev s citovým podfarbením zo slovenského sklamania z výsledku revolúcie v meruôsmych rokoch. Ukazuje sa, že otázky a problémy, ktoré Štúr v spise nadhodil a navrhoval ich riešenie, neboli výsledkom krátkodobej úvahy, ale že Štúr sa nimi zaoberal už desaťročie predtým. Možno je to preto, lebo spis Ázia a Európa... nikdy nevyšiel v samostatnej knižnej podobe, ale vychádzal na pokračovanie v Palkovičovom časopise Tatranka.

Šabík v eseji pripomína a kriticky hodnotí prakticky všetky doterajšie pokusy autorov rozličného vzdelania a profesijného zamerania o uchopenie a výklad tohto „duchovného testamentu slovenskému spoločenstvu“. V tejto súvislosti najvyššie hodnotí úvodnú štúdiu Svetoslava Bombíka k prvému kompletnému slovenskému vydaniu spisu. „Bombíkov účelovo motivovaný edičný zámer sleduje zjavné politické stratégie, no má aj vrcholne pozitívny efekt jednak už tým, že sprístupnil kľúčové a často omieľané koncepčné dielo mnohostranného historického iniciátora slovenskej kultúry a politiky, ale aj tým, že vydanie vyvolalo ohlas, a to aj kritický, ktorý svedčí o živej recepcii, o nových osloveniach Štúrovho odkazu a posolstve.“

Základnou autorovou myšlienkou z tejto eseje, ktorou hodnotí celé dielo Štúra s osobitným zreteľom na spis "Slovanstvo a svet budúcnosti", je, že „nejde mu (Štúrovi) iba o zápas s národnými utláčateľmi, ale aj a najmä (v spise Slovanstvo a svet budúcnosti) s feudálnymi zotročovateľmi a oligarchiou - o zápas za práva všetkých občanov. Jeho ciele sú jednoznačne demokratizačné. V demokracii je budúcnosť Slovanov.“

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR