Štúr nie je „akčný“,ale stále aktuálny hrdina

Napriek tomu, že po tragickej nehode zomrel vo veku 40 rokov, naštartoval so svojimi druhmi dlhodobý proces, ktorý sa cez historické peripetie zavŕšil vznikom samostatnej Slovenskej republiky a jej  začlenením do medzinárodných štruktúr. V meste, kde

12. januára pred 150 rokmi po tragickej nehode skonal, sa nášmu velikánovi pokloní zajtra nielen prezident Ivan Gašparovič a plejáda ďalších hostí, ale symbolicky celá republika. Národná spomienka v Modre bude jedným z vrcholov Roku Ľudovíta Štúra, ktorý sa začal už vlani pripomenutím jeho 190. narodenín v Uhrovci a uzavrie ju tohtoročná októbrová slávnosť v Slovenskom národnom divadle.
Ťažko povedať, do akej miery je Štúr dostatočne „akčným“ a aktuálnym hrdinom aj pre dnešnú mládež. Z učebných osnov pre základné školy sa už vytratil, zato maturanti ho na skúškach spoľahlivo uvádzajú ako najväčšiu postavu našej histórie, pričom hneď za ním nasleduje zbojník Jánošík a vedec, generál a štátnik
M. R. Štefánik. Podľa dlhoročnej riaditeľky Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Oľgy Pavúkovej na záujme školákov, ktorí tvoria až dve tretiny návštevníkov, sa odráža nielen osobná zaujatosť učiteľov, ale aj rodinná výchova.
„Kým duch v národe, národ žije,“ znie Štúrov výrok, umiestnený aj na jeho modranskom pomníku. Ako však poznamenala istá okoloidúca, namiesto kultu ducha vyznáva dnes mládež kult brucha, a s ním málo ladí Štúr ako presvedčený askét vo všetkom, vrátane očarenia ženami. Aj on mal síce duchovnú priateľku Adélu Ostrolúcku, ale keď sa jeho žiak a veľký obdivovateľ Jozef Miloslav Hurban oženil, Štúrovo rozhorčenie prekračovalo spoločenskú mieru. Zato sa však Hurban pod učiteľovým vplyvom zriekol vínka a stal sa jedným z najväčších bojovníkov proti alkoholu a ďalším nerestiam. „My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú,“ hlásal Štúr. Tá jeho bola práve taká a niektoré zdroje dokonca naznačujú, že ťarcha osobných problémov a vonkajšie tlaky ho dokonca dohnali k dobrovoľnému odchodu z tohto sveta.
Benjamín Škreko