Štúr bol asketickej postavy. Týmto športom sa venoval, aby zosilnel

Bratislava 27. októbra (TASR) - Pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra vydala Matica slovenská v Martine stolový kalendár na rok 2016 pod názvom "Ľudovít Štúr - milovník života slovenského". Obrazovú časť tvoria historické dokumenty, reprodukcie a ilustrácie, týkajúce sa života a diela Ľudovíta Štúra. Na spodnom okraji každého listu je text, ktorého autorom je Pavol Parenička. Obsah textu korešponduje s obrazovým dokumentom na príslušnej strane a ako celok predstavuje prierez životom a dielom Ľudovíta Štúra a zároveň aj jeho vzťahy ku kultúrnym a často i politickým predstaviteľom všetkých slovanských krajín.


Parenička si vybral prístupný a zrozumiteľný štylistický prejav, ktorý má všetky predpoklady prihovoriť sa žiakom druhého stupňa základných škôl, stredoškolským a vysokoškolským študentom i širokej verejnosti. Autor túto zrozumiteľnosť a istú čitateľskú ľahkosť textu nedosiahol na úkor informačnej zložky, teda faktov. A to aj tých menej alebo celkom neznámych. Napríklad, že všeobecne známy zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu nebol prvým zatykačom na Ľudovíta Štúra. „Prvý aret (zatykač) na Štúra vydal už 12. mája uhorský minister vnútra Bartolomej Semere za podpísanie Ohlasu na Slovanský zjazd v Prahe.“

Fyziognómiu Ľudovíta Štúra autor na základe dobových prameňov zhrnul do týchto viet: „Štúr však aj športoval. Pretože bol asketickej postavy, odporučili mu, aby sa venoval gymnastike, šermu a jazde na koni, akoby dnešný päťbojár, lebo že strieľať vedel tiež, to je isté. Aj spevnel, z chudého mládenca sa stal šľachovitý, silný chlap, húžva.“

Nevyhol sa ani téme vzťahu Ľudovíta Štúra k ženám. Jeho prebolená láska k Márii Pospíšilovej a ešte bolestnejšia k Adele Ostrolúckej je všeobecne známa. Autor však spomína aj skoršie Štúrovo ľúbostné vzplanutie: „Tou prvou sa stala neznáma krásna kopaničiarka, s ktorou sa mladoň Ľudovít zoznámil počas prázdninovej cesty po Nitrianskej stolici v júli 1836 kdesi v okolí Brezovej pod Bradlom, na brezovskom poli, kde si zapísal tieto verše: Z dubčeka bude dub a větrem nespadne, naše mladá láska roste a nesvadne. Kvitni, kvítku, kvitni, na mne se usmívej a ty, mé srdéčko, v tom domku přebývej“.

Zaujímavá je tiež autorova charakteristika Štúrovho posledného, no až do dnešných dní stále kontroverzného politologického spisu Slovanstvo a svet budúcnosti. „Ruský dobrodruh a prorok (Bakunin) vie, že dynastia Habsburgovcov na Slovanov i Slovákov zabudne. A ruský maršal Alexander Paskevič, knieža varšavské, veliteľ v napoleonských vojnách a krymskej vojne, ktorý roku 1849 dohnal Maďarov k Világošu, sídli vo Varšave. Pomôže Rusko nemeckým, rakúskym, uhorským a balkánskym Slovanom? Štúr na túto otázku z hľadiska jeho zúfalej súčasnosti, ale aj histórie a najmä budúcnosti chce odpovedať po nemecky napísaným dielom Slovanstvo a svet budúcnosti. (...) Pre niekoho je to iba panslavistická vízia, pre slavianofilov biblia o úlohe Slovanstva vedeného Ruskom.“

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR