Štúr ako poslanec Uhorského snemu bojoval za národnú slobodu Slovákov

Tagy: Ľudovít Štúr

Bratislava 24. apríla (TASR) - „Urodzená a vysoko ctená mestská rada, milostiví páni! Teda uchádzam sa k ušľachtilej rade slobodného mesta Zvolena s tou poníženou prosbou, aby ste ma týmto krásnym pozvaním i súčasne Vašou vysoko váženou dôverou poctili a za svojho vyslanca na budúci krajinský snem milostivo vymenovať ráčili. Slovo môjho sebavedomia mi nahovára, že budem schopný vyhovieť tejto významnej úlohe, súčasne zadosť učiniť dôvere vo mne skladanej.“


To je citát z listu, ktorým Ľudovít Štúr odpovedal mestskej rade Zvolena na jej návrh zvoliť ho za poslanca mesta Zvolen na Uhorskom sneme. Ako vidieť, Ľudovít Štúr prijal túto ponuku kladne. Videl v nej príležitosť bojovať za národné i sociálne práva Slovákov na mieste najvyššieho zákonodarného orgánu Uhorska.

A aké bolo konečné rozhodnutie mestskej rady vo Zvolene? „Zvolili sme ho, vyslali ako svojho poslanca na vyše označené zasadanie a to jednako hlasovacím vplyvom, vôľou členov vnútornej i vonkajšej rady. Dávajúc a dovoliac mu, ako takto zvolenému nášmu krajinskému poslancovi, úplnú moc, aby tam skutočne bral účasť na poradách konajúcich sa s cieľom zvyšovania blahobytu vlasti. Dané 30. októbra 1847 z nášho vo Zvolene vydržiavaného spoločného zasadania.“

Ľudovít Štúr sa tejto poslaneckej úlohy zmocnil vynikajúcim spôsobom. Jeho päť vystúpení na zasadnutiach uhorského snemu od novembra 1847 do marca 1848 bolo nielen plamennou revolučnou výzvou za národnú slobodu Slovákov, za uznanie slovenčiny na školách, súdoch a vo verejnom živote, ale jeho vystúpenia boli namierené aj proti feudálnemu spoločenskému poriadku, za úplné zrušenie poddanstva a za občiansku rovnoprávnosť. Boli predzvesťou blížiaceho sa revolučného pohybu. Tak ďaleko ako Slovák Ľudovít Štúr sa v tej dobe nikto z európskych mysliteľov a politikov nedostal. V tomto zmysle je Ľudovít Štúr géniom národa i Európy.

Uprostred západnej strany Námestia SNP vo Zvolene je dom, v ktorom zasadala mestská rada a kde zvolili Ľudovíta Štúra za svojho vyslanca na uhorský snem. Udalosť pripomína pamätná tabuľa s jeho reliéfnym portrétom, ktorý je dielom Jozefa Pospíšila a týmto textom (v dobovom pravopise): „Z tohto mestského domu r. 1847 mestom Zvolenom vyslaný bol na uhorskú diétu Ľudevít Štúr, národný buditeľ, vychovávateľ, novinár, ktorý tam do revolúcie r. 1848 demokraticky hájil práva mešťanov, neohrožene sa boril za oslobodenie poddaného ľudu slovenského. Nazpäť cesta nemožná - napred sa ísť musí. Z obetavosti občianstva mesta Zvolena r. 1935 zasadil odbor Matice slovenskej.“ Pamätná tabuľa bola slávnostne osadená na Deň slobody 28. októbra 1935.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Tagy: Ľudovít Štúr