Stúliť sa do seba a rozplynúť sa v žene, tak túžil básnik Ján Kostra

Bratislava 5. novembra (TASR) - Básnik Ján Kostra je známy najmä svojou milostnou poéziou. Celým jeho dielom, ale i životom sa tiahnu motívy lásky, vyznania, ale aj sklamania. "Stúliť sa do seba a rozplynúť sa v žene", tak túžil autor poézie, ktorý zomrel v Bratislave pred 40 rokmi 5. novembra 1975.


Do sveta literatúry vstúpil Ján Kostra pred druhou svetovou vojnou. Ako predstaviteľ modernej impresionisticko-senzuálnej poézie nadviazal na dielo Ivana Kraska a Laca Novomeského, pričom jeho umelecky presvedčivá lyrika sa aj z formálneho hľadiska vyznačuje dokonalosťou a vysokou estetickou hodnotou.

Považujú ho za básnika s mimoriadne kultivovaným výrazom a originálnou lyrickou filozofiou. Najviac nám zo školských lavíc utkvela jeho ľúbostná lyrika, najmä básnická skladba Ave Eva, v ktorej Kostra hľadal v krutých časoch vojny niečo, čo by ho potešilo. Nachádza to v žene, vidí jej mladosť a krásu, ale vidí v nej aj ženu, matku a trpiteľku, ktorá stráca svoje deti vo vojne. Je to oslava žien a materstva, vždy vhodná na recitácie i na tiché podvečery osamote.

Slovenský básnik a prekladateľ, esejista, autor poézie pre deti, jeden z najväčších lyrikov slovenskej poézie, Národný umelec Ján Kostra sa narodil 4. decembra 1910 v Turčianskej Štiavničke v okrese Martin. Študoval v rokoch 1928-1930 v českej Prahe na umelecko-priemyselnej škole a súčasne na pražskej Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, v rokoch 1930-1933 sochárstvo a maliarstvo na odbore architektúry Českého vysokého učenia technického (ČVUT), ktoré z finančných dôvodov nedokončil. Pracoval ako úradník v banke, bol redaktorom kultúrnej rubriky Robotníckych novín v Bratislave, redaktorom Slovenského rozhlasu v Prešove a v Bratislave. Tam po roku 1950 zastával funkciu tajomníka tvorivej komisie, šéfredaktora nakladateľstva a napokon úradujúceho podpredsedu Zväzu slovenských spisovateľov a súčasne bol šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Od roku 1956 sa Ján Kostra profesionálne venoval už len literárnej práci.

Koncom 30. rokov 20. storočia sa predstavil tradičnými motívmi detstva, mladosti, rodného kraja, lásky k vlasti i k žene ako matke a milenke v zbierkach Hniezda a Moja rodná. Pokračoval meditatívno-reflexívnymi básňami v zbierkach Ozubený čas a Puknutá váza, napísaných počas vojny, v ktorých sa zamýšľal nad životom, jeho hodnotami a človekom vo svete. Je aj autorom zbierok Všetko je dobre tak a Presila smútku.

Po roku 1948 sa ako člen Komunistickej strany Československa (KSČ) síce prihlásil k novému spoločenskému dianiu a tvoril v duchu dobových ideálov socializmu (zbierky Za ten máj, Javorový list, Na Stalina), no na kritiku svojho poetického vývoja reagoval knihou veršov o vlastnej básnickej ceste Báseň, dielo tvoje. Vydal ešte zbierky Každý deň a Len raz. Posmrtne vyšli jeho verše v zbierke Prvé a posledné. Výber z jeho poézie vyšiel v roku 2004 pod názvom Chuť po bozkoch.

Pre deti vydal Ján Kostra pod pseudonymom Kristián Benko so spisovateľkou Kristou Bendovou zbierky básní Vtáčky, Zvieratá, Priamy smer do Tatier, prebásnil ľudovú rozprávku Janko Hraško a napísal knižku detských veršov Našiel som nožík rybku.

Ján Kostra bol jedným z najprekladanejších slovenských autorov 20. storočia. Sám tiež prekladal z francúzštiny, nemčiny, ruštiny a španielčiny, no sústredil sa najmä na preklady českej poézie do slovenčiny, napríklad do slovenského jazyka prebásnil Jána Holého Selanky.

Paralelne s básnickou tvorbou písal eseje a články o poézii a modernom slovenskom výtvarníctve. V jeho výtvarnej aktivite, desiatkach kresieb a obrazov, ktoré nezverejňoval, dominovali tiež témy príroda a človek.

Zomrel v Bratislave 5. novembra 1975 vo veku nedožitých 65 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR