|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. apríla 2009
Štúdio 12 - Premiéra divadelného predstavenia ... pre Sarah
Zuzana Horníková: ... PRE SARAH - (na motívy hry Sarah Kane Psychóza 4.48)
Zdieľať
... pre Sarah autorky Zuzany Horníkovej v réžii Martina Hvišča a Ivana Šranka.
Divadelná inscenácia ... pre Sarah vznikla na základe autobiografickej hry mladej autorky Zuzany Horníkovej o dvoch ženách, ktoré sa ocitli v krajnej životnej situácii bez východiska. Nikto. Nič. Bolesť, prázdnota, bezmocnosť, nezmyselnosť života, smrť – takto charakterizuje svoju divadelnú hru jej autorka.
Zuzana Horníková o procese, ktorý viedol k napísaniu hry aj realizácii predstavenia:
„V decembri 2005 sa ma režisér Martin Hvišč spýtal, či by som chcela hrať v autobiografickej hre Psychosis 4.48, ktorú napísala anglická autorka Sarah Kane. Vôbec som ju nepoznala, a ani jej hru. Neskôr ma oslovil s ponukou, že by som si mohla napísať svoj vlastný text, s ktorým by sme nadviazali na hru Sarah Kane a vytvorili tak dva príbehy. Zaujal ma jeho nápad, ale po prečítaní úvodných strán z hry Psychosis 4.48 som knihu odhodila do kúta a povedala: ´Tak toto naozaj nie! Veď je to úplná psycháčka, chorá ženská a ešte s maniodepresívnymi stavmi! Koho to už len môže zaujímať? Veď toľko depresií chodí po svete... a ja? Ja sa už predsa konečne cítim dobre!´ Ubehlo niekoľko mesiacov, keď som sa k tejto hre vrátila. Necítila som sa dobre a myslím si, že nastal zlom, keď som si k nej začala hľadať cestu. Ľudskú cestu, porozumenie, vcítenie sa, nachádzanie... Akosi podvedome som cítila, že ak chcem nájsť Kane, budem musieť nájsť seba. Vyhrabať zo seba opäť všetko, čo som prežila, pozrieť sa na dávne a potlačené zážitky, ktoré mi spôsobili bolesť v minulosti. Bola to jediná cesta, moja cesta, ako sa nej priblížiť, precítiť jej bezmocnosť, osamelosť a pocit nezmyselnosti vlastného života. Pochopiť ju cez seba, otvoriť sa jej takisto, ako sa otvorila ona, a na základe toho vytvoriť svoj vlastný príbeh nadväzujúci na ten jej. Takto začala vznikať hra ... pre Sarah.“
„V decembri 2005 sa ma režisér Martin Hvišč spýtal, či by som chcela hrať v autobiografickej hre Psychosis 4.48, ktorú napísala anglická autorka Sarah Kane. Vôbec som ju nepoznala, a ani jej hru. Neskôr ma oslovil s ponukou, že by som si mohla napísať svoj vlastný text, s ktorým by sme nadviazali na hru Sarah Kane a vytvorili tak dva príbehy. Zaujal ma jeho nápad, ale po prečítaní úvodných strán z hry Psychosis 4.48 som knihu odhodila do kúta a povedala: ´Tak toto naozaj nie! Veď je to úplná psycháčka, chorá ženská a ešte s maniodepresívnymi stavmi! Koho to už len môže zaujímať? Veď toľko depresií chodí po svete... a ja? Ja sa už predsa konečne cítim dobre!´ Ubehlo niekoľko mesiacov, keď som sa k tejto hre vrátila. Necítila som sa dobre a myslím si, že nastal zlom, keď som si k nej začala hľadať cestu. Ľudskú cestu, porozumenie, vcítenie sa, nachádzanie... Akosi podvedome som cítila, že ak chcem nájsť Kane, budem musieť nájsť seba. Vyhrabať zo seba opäť všetko, čo som prežila, pozrieť sa na dávne a potlačené zážitky, ktoré mi spôsobili bolesť v minulosti. Bola to jediná cesta, moja cesta, ako sa nej priblížiť, precítiť jej bezmocnosť, osamelosť a pocit nezmyselnosti vlastného života. Pochopiť ju cez seba, otvoriť sa jej takisto, ako sa otvorila ona, a na základe toho vytvoriť svoj vlastný príbeh nadväzujúci na ten jej. Takto začala vznikať hra ... pre Sarah.“
Inscenácia ... pre Sarah je o bolesti spôsobenej najmä blízkymi ľuďmi a bezmocnosti vyrovnať sa s tým. Je to krutá a drsná hra o dvoch ženách (jedna bola na psychiatrii, druhá vo väzení), ktoré otvorene hovoria o krajných životných situáciách a bez predsudkov pomenúvajú svoje pocity. Ich jazyk je súčastný, drsný a aj vulgárny. Nie je však samoúčelný, spolupracuje s obsahom a témou hry.
Réžia: Martin Hvišč a Ivan Šranko
Dramaturgia a úprava textu: Martin Hvišč
Scéna a kostýmy: Diana Strauszová
Hudba: Juraj Rovenský
Svetelný dizajn: Ivan Šranko
Hrajú: Zuzana Horníkova a Miroslava Dudková
Podpora: Komunitná nadácia Bratislava
Organizuje OZ Maják.