Štúdia z praxe ukázala, aké veľké je riziko, že sa po očkovaní nakazíte ochorením COVID-19

V rámci Európy je napríklad Spojené kráľovstvo šiestou najzaočkovanejšou krajinou, pričom ju predbehli iba štáty s výrazne menším počtom obyvateľov.

Gibraltár (34-tisíc obyvateľov), Malta (502-tisíc obyvateľov), ostrov Man (85-tisíc obyvateľov), Island (350-tisíc obyvateľov) a San Marino (34-tisíc obyvateľov) majú medzi 60 až 80 percent zaočkovaných obyvateľov.

Vo všetkých týchto krajinách je pandémia plne pod kontrolou, za posledný týždeň mali nula až dva nové prípady. Samotné Spojené kráľovstvo prekročilo hranicu zaočkovanosti 62 percent, no v posledných týždňoch u nich opäť rastie počet chorých.

Dôvodom je hlavne šírenie doteraz najinfekčenejšieho kmeňa koronavírusu, a to (indického) variantu Delta. Ako však dokazuje najnovšia štúdia, aj napriek stúpajúcemu počtu nových prípadov je situácia vďaka očkovaniu ďaleko lepšia.

Britská štúdia

Vakcína nás má chrániť pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ako aj pred prípadnou hospitalizáciou. Do veľkej miery by nás mala chrániť aj pred opätovným nakazením sa. To, či je to pravda, sa rozhodli zistiť práve v Spojenom kráľovstve.

Cieľom štúdie britských vedcov bolo posúdiť účinnosť očkovania proti ochoreniu COVID-19 pri prevencii šírenia infekcie SARS-CoV-2 v komunite. Štúdie sa zúčastnilo celkovo 373 402 ľudí vo veku od 16 rokov.

Počas sledovaného obdobia, od 1. decembra 2020 do 3. apríla 2021, sa tejto skupine ľudí spravilo celkovo 1 610 562 výterov z nosa a hrdla, ktoré sa vyhodnocovali pomocou PCR metódy.

Ukázalo sa, že 21 dní po prvej dávke vakcíny sa riziko nakazenia sa vírusom SARS-CoV-2 znížilo o 65 percent oproti tým, ktorí zaočkovaní neboli a neboli ani nikdy infikovaní koronavírusom. Po druhej dávke sa riziko znížilo o 70 percent.

Jeden z tisíc

Závery tejto štúdie zhodnotil profesor aplikovanej štatistiky z The Open University v Spojenom kráľovstve, Kevin McConway. Pripomenul, že ochrana poskytovaná vakcínami nie je dokonalá, ako aj to, že trvá istý čas, kým sa ochrana plne prejaví na imunite.

Britským vedcom sa však podarilo objasniť pravdepodobnosť infekcie po očkovaní a to, ako sa toto riziko s časom od očkovania mení. Nezáleží pritom zjavne až tak na tom, o akú vakcínu ide, nakoľko Vaxzevria aj Comirnaty ukázali približne rovnaké výsledky.

„Celkovo bola v prípade obidvoch vakcín približne jedna osoba z každých dvoch stoviek, ktorým bola podaná prvá dávka, v určitom okamihu potom pozitívne testovaná. Miera infekcie bola po druhej dávke podstatne nižšia, asi jeden z tisíc,“ uviedol McConway.

Podľa matematika však treba myslieť aj na to, že v čase štúdie počet nových prípadov neustále klesal, čo môže výsledky skresliť: „Je ťažké porovnávať mieru infekcie v období, kedy sa táto úroveň v krajine neustále menila.“

Pfizer vs. AstraZeneca

Čo sa týka spomínaného rozdielu medzi vakcínami, tak miera infekcie po prvej dávke bola nižšia u ľudí, ktorí dostali vakcínu Vaxzevria od spoločnosti AstraZeneca a Oxfordskej univerzity ako u tých, ktorí dostali vakcínu Comirnaty od konzorcia Pfizer a BioNTech.

McConway vysvetľuje, že rozdiel môže byť zapríčinený práve tým, že druhú dávku Comirnaty dostávajú očkovaní po 28 dňoch, pri Vaxzevrii to bolo až o 10 týždňov, čo znamená, že epidemiologická situácia v krajine sa medzitým menila.

„Riziko infekcie po očkovaní je najvyššie počas prvých 21 dní po prvej dávke vakcíny. To nie je prekvapujúce, pretože vakcína nemusí mať plný účinok na imunitný systém,“ uvádza ďalej štatista.

Po uplynutí prvého mesiaca alebo viac od očkovania prvou dávkou miera infekcie klesá na veľmi nízku úroveň. Štúdia tiež dokázala, že u ľudí infikovaných po očkovaní bola menšia pravdepodobnosť výskytu akýchkoľvek príznakov ochorenia COVID-19.

„Existujú teda dôkazy, že aj keď sa niekto napriek očkovaniu nakazí, je pravdepodobné, že bude menej chorý, dokonca pravdepodobnejšie, že nebude chorý vôbec, a tiež bude menej pravdepodobné, že infikuje ostatných,“ dodáva na záver McConway.