|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Štúdia vypracovaná pre GLOBSEC: Bratislava prichádza o 80 miliónov EUR ročne
Poradenská spoločnosť Ernst & Young vypracovala dopadovú štúdiu pre mimovládnu neziskovú organizáciu GLOBSEC ohľadne potenciálu kongresového turizmu v Bratislave. Výsledky štúdie poukazujú na ...
Zdieľať
25.10.2019 (Webnoviny.sk) - Poradenská spoločnosť Ernst & Young vypracovala dopadovú štúdiu pre mimovládnu neziskovú organizáciu GLOBSEC ohľadne potenciálu kongresového turizmu v Bratislave. Výsledky štúdie poukazujú na nedostatočne rozvinutú konferenčnú infraštruktúru, no zároveň odhalili obrovský potenciál pre Bratislavu a Slovensko.
GLOBSEC už dlhodobo pociťuje problém kongresových kapacít v Bratislave. "Na túto tému už dlhší čas upozorňujeme a nie je to len náš problém. Cítili sme to už počas predsedníctiev Slovenska v Európskej únii, či OBSE a taktiež tento problém zdieľame s ďalšími organizátormi podujatí. Preto sme sa rozhodli požiadať o vypracovanie štúdie spoločnosť EY. Tá len potvrdzuje potrebu a akútnosť vzniku kongresového centra a upozorňuje na fakt, že v tomto segmente ako krajina zaostávame", hovorí Róbert Vass, prezident GLOBSECu.
Bratislava ako jediné hlavné mesto v Európskej únii nemá samostatné zariadenie, ktoré by slúžilo ako kongresové a kultúrne centrum a zaplnilo by súčasné potreby týchto odvetví. Ak si len zoberieme okolité mestá ako Prahu, Budapešť či Viedeň, každé z nich má aspoň 3 takéto centrá.
"Impulzom bolo, že už 15 rokov organizujeme najväčšiu konferenciu v strednej Európe, ale v Bratislave na to nie je infraštruktúra, robíme to na kolene. Problém nedostatočných kongresových kapacít páli najviac asi nás preto sme sa rozhodli prevziať iniciatívu za vznik kongresového centra. Potrebujeme dobehnúť región z hľadiska kongresovej infraštruktúry, ktorú sme zanedbávali desiatky rokov a región nám ušiel míľovými krokmi", pokračuje Róbert Vass.
Podľa výpočtov EY by kongresovo-kultúrne centrum o kapacite aspoň 3000 miest na sedenie len pri 60% obsadenosti prinieslo vyše 80 mil. € ročne do HDP so ziskom na daniach vyše 12 mil. € ročne.
Napriek masívnym ekonomickým prínosom pre mesto a krajinu štúdia EY ukazuje, že samotné kongresovo-kultúrne centrá sú neziskové. Prevádzka takýchto kongresových centier v Európe je stratová alebo s nulovým ziskom. Platí to aj o jednom z najlepších a najvyťaženejších centier vo Viedni. Prínos takéhoto centra je teda výnosný najmä pre krajinu a mesto a preto sa na vzniku takýchto centier v zahraničí štát aj priamo podieľa.
Róbert Vass ďalej hodnotí: "Za tridsať rokov sa v Bratislave postavili milióny metrov štvorcových kancelárií, bytov, nákupných centier, ale nikto neinvestoval do verejne prospešných kongresových či kultúrnych kapacít. Keď má súkromník kúsok pozemku, postaví tam radšej byty a kancelárie, z ktorých má vyššiu a garantovanú návratnosť. Sme mesto s najhustejšou sieťou nákupných centier na obyvateľa, ale jediné hlavné mesto bez kongresového centra. Bratislava je pritom stále neobjavená, má šarm a vynikajúcu atmosféru. Bratislava môže byť bránou do celej strednej Európy."
Vďaka najväčšiemu letisku v regióne Schwechat, má však Bratislava veľmi dobrú vyhliadku a veľký potenciál. Okrem iného štúdia potvrdzuje aj kvality a ekonomické prínosy kongresového turizmu. Ukázalo sa, že kongresový turizmus je pre krajinu najvýnosnejším. V susednej Viedni napríklad prináša 1,1 mld.€ do HDP ročne so ziskom na daniach 321 mil. € ročne. Ak sa pozrieme na Prahu, čísla ostávajú podobné, do HDP tu prinášajú kongresy 1 mld. € ročne a na daniach 170-200 mil. € ročne.
Bratislava obsadila v rebríčku organizovania medzinárodných podujatí strednej Európy až 177. miesto, zatiaľ čo Viedeň sa dlhodobo pohybuje na prvých 3. miestach, Praha a Budapešť sa nachádzajú v TOP 12. Predbehli nás aj mestá ako sú Gdansk, Dubrovník či Salzburg. Susedná Viedeň, pritom nedokáže absorbovať približne 25% kongresov, ktoré musí odmietať.
Vo svete už existujú precedensy, keď mesto a krajina dokázala vybudovať tento segment turistiky okolo silnej značky konferencie. Asi najznámejším je švajčiarsky Davos, ktorý okolo mena Svetového ekonomického fóra, organizátora najväčšej ekonomickej konferencie vo svete dokázal vybudovať celú kongresovú infraštruktúru a rozbehnúť tento segment turizmu. Úloha organizátora tejto konferencie bola v tomto procese kľúčová. "Myslím si, že Bratislava má šancu si vybudovať reputáciu aj na našom mene vo svete. Bola by škoda nevyužiť silu značky GLOBSEC a nepokúsiť sa pomôcť Bratislave vybudovať svetový kongresový turizmus", dodal Róbert Vass.
Inzercia
Zdroj: Webnoviny.sk - Štúdia vypracovaná pre GLOBSEC: Bratislava prichádza o 80 miliónov EUR ročne © SITA Všetky práva vyhradené.
GLOBSEC už dlhodobo pociťuje problém kongresových kapacít v Bratislave. "Na túto tému už dlhší čas upozorňujeme a nie je to len náš problém. Cítili sme to už počas predsedníctiev Slovenska v Európskej únii, či OBSE a taktiež tento problém zdieľame s ďalšími organizátormi podujatí. Preto sme sa rozhodli požiadať o vypracovanie štúdie spoločnosť EY. Tá len potvrdzuje potrebu a akútnosť vzniku kongresového centra a upozorňuje na fakt, že v tomto segmente ako krajina zaostávame", hovorí Róbert Vass, prezident GLOBSECu.
Bratislava ako jediné hlavné mesto v Európskej únii nemá samostatné zariadenie, ktoré by slúžilo ako kongresové a kultúrne centrum a zaplnilo by súčasné potreby týchto odvetví. Ak si len zoberieme okolité mestá ako Prahu, Budapešť či Viedeň, každé z nich má aspoň 3 takéto centrá.
"Impulzom bolo, že už 15 rokov organizujeme najväčšiu konferenciu v strednej Európe, ale v Bratislave na to nie je infraštruktúra, robíme to na kolene. Problém nedostatočných kongresových kapacít páli najviac asi nás preto sme sa rozhodli prevziať iniciatívu za vznik kongresového centra. Potrebujeme dobehnúť región z hľadiska kongresovej infraštruktúry, ktorú sme zanedbávali desiatky rokov a región nám ušiel míľovými krokmi", pokračuje Róbert Vass.
Podľa výpočtov EY by kongresovo-kultúrne centrum o kapacite aspoň 3000 miest na sedenie len pri 60% obsadenosti prinieslo vyše 80 mil. € ročne do HDP so ziskom na daniach vyše 12 mil. € ročne.
Napriek masívnym ekonomickým prínosom pre mesto a krajinu štúdia EY ukazuje, že samotné kongresovo-kultúrne centrá sú neziskové. Prevádzka takýchto kongresových centier v Európe je stratová alebo s nulovým ziskom. Platí to aj o jednom z najlepších a najvyťaženejších centier vo Viedni. Prínos takéhoto centra je teda výnosný najmä pre krajinu a mesto a preto sa na vzniku takýchto centier v zahraničí štát aj priamo podieľa.
Róbert Vass ďalej hodnotí: "Za tridsať rokov sa v Bratislave postavili milióny metrov štvorcových kancelárií, bytov, nákupných centier, ale nikto neinvestoval do verejne prospešných kongresových či kultúrnych kapacít. Keď má súkromník kúsok pozemku, postaví tam radšej byty a kancelárie, z ktorých má vyššiu a garantovanú návratnosť. Sme mesto s najhustejšou sieťou nákupných centier na obyvateľa, ale jediné hlavné mesto bez kongresového centra. Bratislava je pritom stále neobjavená, má šarm a vynikajúcu atmosféru. Bratislava môže byť bránou do celej strednej Európy."
Vďaka najväčšiemu letisku v regióne Schwechat, má však Bratislava veľmi dobrú vyhliadku a veľký potenciál. Okrem iného štúdia potvrdzuje aj kvality a ekonomické prínosy kongresového turizmu. Ukázalo sa, že kongresový turizmus je pre krajinu najvýnosnejším. V susednej Viedni napríklad prináša 1,1 mld.€ do HDP ročne so ziskom na daniach 321 mil. € ročne. Ak sa pozrieme na Prahu, čísla ostávajú podobné, do HDP tu prinášajú kongresy 1 mld. € ročne a na daniach 170-200 mil. € ročne.
Bratislava obsadila v rebríčku organizovania medzinárodných podujatí strednej Európy až 177. miesto, zatiaľ čo Viedeň sa dlhodobo pohybuje na prvých 3. miestach, Praha a Budapešť sa nachádzajú v TOP 12. Predbehli nás aj mestá ako sú Gdansk, Dubrovník či Salzburg. Susedná Viedeň, pritom nedokáže absorbovať približne 25% kongresov, ktoré musí odmietať.
Vo svete už existujú precedensy, keď mesto a krajina dokázala vybudovať tento segment turistiky okolo silnej značky konferencie. Asi najznámejším je švajčiarsky Davos, ktorý okolo mena Svetového ekonomického fóra, organizátora najväčšej ekonomickej konferencie vo svete dokázal vybudovať celú kongresovú infraštruktúru a rozbehnúť tento segment turizmu. Úloha organizátora tejto konferencie bola v tomto procese kľúčová. "Myslím si, že Bratislava má šancu si vybudovať reputáciu aj na našom mene vo svete. Bola by škoda nevyužiť silu značky GLOBSEC a nepokúsiť sa pomôcť Bratislave vybudovať svetový kongresový turizmus", dodal Róbert Vass.
Inzercia
Zdroj: Webnoviny.sk - Štúdia vypracovaná pre GLOBSEC: Bratislava prichádza o 80 miliónov EUR ročne © SITA Všetky práva vyhradené.