Študenti premýšľajú dopredu, nezabúdajú na uplatnenie

Ilustračné foto Diana ČernákováBRATISLAVA 16. februára (WEBNOVINY) - Študenti pri výbere vysokej školy začínajú viac zohľadňovať perspektívy ďalšieho uplatnenia sa na trhu práce po skončení štúdia.


Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky v poslednom roku nastal mierny, no dlho očakávaný posun v rozhodovaní študentov týmto smerom.

"Študenti postupne začínajú cielene vyhľadávať informácie o možnostiach nájsť si po škole adekvátne uplatnenie, zaujímajú sa, do akej miery sú školy prepojené na prax cez projekty, stáže či zamestnávanie expertov z praxe," uviedla Kleštincová pre agentúru SITA.


Na rozhodnutia vplýva situácia na trhu práce

Možno sa podľa nej len domnievať, či a do akej miery majú na tejto zmene postoja podiel informačné kampane či stále sa zhoršujúca situácia na trhu práce.

Čím viac informácií získajú, tým bude menšie riziko, že na absolventa bude po ukončení štúdia čakať tvrdý stret s realitou v podobe nezáujmu zamestnávateľov alebo bude odkázaný na pozíciu zvládnuteľnú aj uchádzačom s nižšou kvalifikáciou.

"Štatistiky potvrdzujú mierny pokles záujmu o presýtené oblasti ako napríklad ekonomické vedy, právo či psychológia. Na druhej strane zároveň pozorujeme mierny nárast záujmu o náročnejšie, no zamestnávateľmi vyhľadávané technické odbory ako informatika, elektrotechnika, potravinárstvo či medicína," skonštatovala Kleštincová.


Študenti "nemajú na saláme"

Pri výbere školy môže stredoškolákom pomôcť napríklad aj webová stránka Nemaj na saláme, ktorá sa snaží poskytnúť dôležité informácie, aby si študenti správne vybrali študijný odbor a hladko zvládli prechod z vysokoškolských lavíc na trh práce.

Dozvedia sa napríklad, čo od ktorej profesie zamestnávateľ očakáva, koľko sa v ktorých oblastiach zarába, či na ktoré školy je najväčší nával.

V tomto rebríčku vedie umenie a umeleckoremeselná výroba, kde sa hlási viac než trojnásobok študentov, ako sa na tieto smery môže dostať. Nasledujú lekárske vedy, kde je 302-percentný záujem o štúdium a psychologické vedy, kde toto percento dosahuje 260. V prvej desiatke sú ďalej farmaceutické vedy, bezpečnostné služby, architektúra, publicistika, knihovníctvo a vedecké informácie, vedy o telesnej kultúre, právo a vedy o umení. Ľahšie je dostať sa na technické smery, či prírodné vedy.