Stroskotanci z budúcnosti alebo dávno vyhynutá ľudská rasa

  Niet sa čo čudovať, veď vlastne vôbec nemajú existovať. Odkiaľ sa vzali zvláštne bytosti, nájdené na pobreží Alžírska a Maroka? Podľa niektorých názorov prišli z budúcnosti, čomu nasvedčujú aj ich telesné proporcie.

Vytváranie kamenných nástrojov človekom v dávnej histórii býva obvykle spájané s vývojom ľudskej inteligencie. Ale napriek tomu, že ide o uznávanú teóriu, má niekoľko drobných nedostatkov. Napríklad pôvodní obyvatelia Austrálie patria k druhu homo sapiens a sú šikovní, pritom však tisíce rokov používajú stále rovnaké náčinie pôvodom z doby kamennej. Alebo Birhorovia z Indie – neustále žijú kočovným spôsobom života a bránia sa všetkému cudziemu, cudzím vplyvom tým, že odmietajú oblečenie, lieky, kovy aj alkohol. Veda pre takéto výnimky hľadá vysvetlenie len veľmi ťažko, pretože má k dispozícii veľmi málo preukázateľných dôkazov.

Veľký objem mozgu
To však vôbec neplatí v prípade „človeka z Mouillans", ktorého pozostatky archeológovia objavili v minulosti pri pátraní po stopách neandertálcov na pobreží Alžírska a Maroka. Narazili na niekoľko hrobov so stovkami pochovaných tiel. Pomocou rádiokarbónovej metódy stanovili ich vek na dvanásťtisíc rokov a zistili, že išlo o fyzicky i kultúrne jedinečný druh.
Pôvod takýchto bytostí považujú archeológovia za veľkú záhadu. Nie je jasné, odkiaľ sa vlastne vzali. Rysy nenaznačujú negroidnú podobu, ale skôr sa blížia kaukazskej rase. Veľkým otáznikom taktiež zostáva ich komplikované a veľmi pokročilé opracovanie nástrojov, čo by zrejme mohlo súvisieť aj s kapacitou ich lebiek. Objem mozgu totiž predstavuje v priemere 2 300 cm3, čo je omnoho viac ako u súčasných ľudí.
V rovnakej vrstve navyše archeológovia našli aj pozostatky kostier zvierat, ktoré nepochádzajú z afrického kontinentu.
Zmizli nevedno kam
Fascinujúci je taktiež zvláštny pomer medzi tvárou a lebkou. Mozog človeka z Mouillans vyrastal do výšky, preto mal vysoké čelo a hlboko zapadnuté oči. Pritom jeho tvár zostala detská – s malou čeľusťou a neveľkými zubami, kde chýbali tretie stoličky. Zaujímavosťou je, že sa v budúcnosti prestanú tieto zuby vyskytovať aj u nášho druhu.
Číselné vyjadrenie pomeru mozgovej a obličajovej časti lebky je u ľudí z Mouillans päť ku jednej, zatiaľ čo u moderných Európanov ide o hodnoty tri ku jednej. Svedčí to o ich vyvinutejšom  mozgu a taktiež o, takpovediac, modernizácii tváre.
Výskyt týchto záhadných jedincov, obývajúcich pre tisícami rokov zrejme iba úzky pás pobrežia je dodnes zdanlivo nevysvetliteľný. Zmizli tak nečakane, ako rýchlo sa objavili.
Podľa názorov niektorých bádateľov nie je možné vylúčiť ani možnosť, že to boli stroskotanci na ceste z budúcnosti. Možno sa im pokazil stroj času a späť sa už vrátiť nedokázali. Podľa doktora Dremana z Capeto Univerzity typovo to bol ultramoderný človek. V každom prípade mal dokonalejší tvar lebky než ktorýkoľvek súčasný Európan.. „Svojím vysokým čelom a gracióznou stavbou kostí by tento jedinec vôbec nemal existovať. Zapadá skôr do vzdialenej budúcnosti. Vyzerá to, ako by sa objavil o dva milióny rokov skôr, než v skutočnosti mal. Ani antropológovia, ani vedci človeku z Mouillans  nevenujú žiadnu oficiálnu pozornosť. Pre odborníkov je to asi nesmierne veľké tabu, píše vo svojej knihe Múdre kamene z Icy dvojica autorov Cornelia Petratu  a Bernard Roidinger. Podľa ich názorov sa dátum výskytu prvých ľudí posúva s každým nálezom hlbšie do minulosti.

Iné úmysly prírody
Ako navyše vedci poukazujú, už iba domnienka, že by ľudstvo mohlo byť staré dva milióny rokov či o niečo viac, je pre mnohých prijateľnejší než výskyt človeka v ríši dinosaurov. Lenže práve to je vyobrazené na kameňoch z Icy.
„Pravdepodobne sme o niečo viac, než iba výsledkom nemilosrdného boja o prežitie. Tenká koža, neochlpené telo, lebka so slabými kosťami  a vôbec celý organizmus sú prispôsobené službe mozgu a jeho funkčným schopnostiam. Zdá sa, že príroda mala s riadiacim ľudským orgánom ďalekosiahlejšie úmysly, domieva sa dvojica autorov C.Petratu a B. Roidinger.