Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

25. júna 2013

Stroskotaná loď Concordia sa nepohne ešte rok



Vrak stroskotanej výletnej lode Costa Concordia nezmizne z pobrežia talianskeho ostrova Giglio skôr ako na jar 2014. Potvrdila to vláda toskánskeho regiónu, pod ktorú ostrov a jeho pobrežie ...



Zdieľať
concordia RÍM 25. júna (WEBNOVINY) - Vrak stroskotanej výletnej lode Costa Concordia nezmizne z pobrežia talianskeho ostrova Giglio skôr ako na jar 2014.


Potvrdila to vláda toskánskeho regiónu, pod ktorú ostrov a jeho pobrežie spadajú. Vrak luxusného plavidla pritom mali odstrániť na jar tohto roka, no okrem nepriaznivého počasia výrazne spomaľuje celý proces aj náročnosť operácie.

Obyvatelia ostrova navyše požiadali zodpovedných, aby loď neodťahovali počas turistickej sezóny a počkali do septembra.

Cudzinci by totiž iba neradi videli, ako sa z lode po jej postavení vyplavuje do mora špinavá voda a odpad. Práce, ktorých súčasťou je aj vybudovanie umelého dna pod plavidlom, by mali pokračovať na jeseň, prerušené budú na zimu a skončiť by sa mali na jar, upresnila v utorok toskánska vláda, ktorú cituje portál britského denníka Daily Telegraph.

Obrazom: Havarovaná loď Costa Concordia


Costa Concordia stroskotala v noci 13. januára 2012 po náraze na plytčinu neďaleko ostrova Giglio. Tragickou bilanciou bolo 32 mŕtvych a niekoľko desiatok zranených. V čase nárazu sa na palubách nachádzalo viac ako 4200 ľudí. Kapitán Francesco Schettino čelí obvineniam z viacnásobného neúmyselného zabitia a opustenia plavidla pred ukončením evakuácie. Súdny proces s ním by sa mal začať 9. júla. Spoločnosť Costa Crociere, ktorej loď patrí, v apríli prijala čiastočnú zodpovednosť za potopenie plavidla a súd rozhodol o jej povinnosti zaplatiť pokutu milión eur. Väčšinu cestujúcich navyše odškodnila sumou 11-tisíc eur.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Poberatelia dôchodkov budú viac chránení pred exekúciami
<< predchádzajúci článok
Únia poslala do Mali prvých 90 miliónov eur na demokraciu