Štrnásti Slováci sú Spravodliví medzi národmi

Ilustračné foto SITA, AP


BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) - Štrnástim Slovákom, ktorí počas holokaustu riskovali svoje životy na záchranu Židov, dnes udelili ocenenie Spravodliví medzi národmi. Ocenenia Štátu Izrael a Múzea Jad Vašem v Jeruzaleme získali in memoriam Vladimír a Jolana Adamíkoví, Jozef a Mária Borovskí, Tomáš a Alžbeta–Magda Dudáškoví, Pavel a Anna Krahulcoví, Jozef Kurbel, Ján a Mária Porubänoví, Agáta Matúšková (sestra Agáta), Michal a Barbora Zelenayoví. Ich mená pribudnú k menám ostatných ocenených na Múre cti v Záhrade spravodlivých v Pamätníku Jad Vašem v Jeruzaleme.

Ocenenia - špeciálne razené medaily, nesúce mená záchrancov a čestné certifikáty si ich príbuzní prevzali dnes, v Pamätný deň obetí holokaustu vyhlásený na dátum oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime, od ktorého práve dnes - 27. januára 2010, uplynulo 65 rokov. Ocenenia slávnostne odovzdali na ceremónii v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Zároveň rodinám ocenených odovzdal veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku Zeev Boker ďakovné listy. Okrem príbuzných tých, čo neváhali počas 2. svetovej vojny zachraňovať životy svojich židovských priateľov, známych i neznámych spoluobčanov, na slávnostne odovzdávanie ocenení prišli i tí, čo holokaust prežili a boli zachránení. Zúčastnil sa tiež zástupca ministra zahraničných vecí Štátu Izrael Danny Ayalon, predseda vlády SR Robert Fico a ďalší vysokí predstavitelia vlády a parlamentu SR.

Toleranciu a odstraňovanie predsudkov vyzdvihol vo svojom príhovore premiér Robert Fico. V príhovore k oceneniam Spravodliví medzi národmi upozornil na nárast neofašistických nálad v strednej Európe a aj inde. Zabrániť im možno len zbavovaním sa predsudkov, zdôraznil premiér a pripomenul, že Slovensko má s fašizmom veľmi zlé skúsenosti. Veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku Zeev Boker v príhovore k účastníkom ceremónie okrem iného ocenil rozhodnutie slovenskej vlády vybudovať v Seredi, v bývalom pracovnom tábore, vzdelávacie centrum a múzeum holokaustu. Zástupca ministra zahraničných vecí Štátu Izrael Danny Ayalon, ktorý je na oficiálnej návšteve SR a dnes rokoval aj so šéfom slovenskej diplomacie Miroslavom Lajčákom, označil holokaust za útok na ľudskú dušu. Počas holokaustu hrozilo, že celá ľudská rasa sa premení na zvieratá a dnešný svet by bol ako džungľa, povedal. Nepodarilo sa to vďaka dobrým ľuďom s veľkou odvahou, akými boli aj nositelia titulu Spravodliví medzi národmi. Holokaust sa pritom začal nenápadne, premyslenou propagandou, v článkoch či filmoch zobrazujúcich všetko odlišné ako zlé a choré.

Z dnes ocenených titulom Spravodliví medzi národmi napríklad evanjelický farár Jozef Borovský a jeho žena Eva pomáhali Židom z Ukrajiny dostať sa cez Karpaty do bezpečnejšieho Maďarska, keď sa koncom roka 1941 začalo masové vraždenie Židov na Ukrajine. Židov ukrývali a ak bola situácia bezpečnejšia, odprevádzali ich na vlak z Mukačeva do Budapešti. Farár Borovský bol v komunistickom Československu aj väznený a bol na nútených prácach. Zo strachu pred režimom nerozprával o pomoci prenasledovaným Židom počas vojny ani svojim najbližším. Jeho dcéra, Mária Borovská, sa tak o otcovej činnosti počas vojny dozvedela až po jeho smrti.

Ocenený Jozef Kurbel v roku 1944 pomohol svojmu spoluobčanovi židovského pôvodu v horách okolo Prievidze vybudovať bunker pre prípady núdze. V bunkri ukrýval mnohých Židov a aj celé rodiny. Svoje tajomstvo nevyzradil ani počas krutého výsluchu príslušníkmi SS. SS-áci ho mučili, prikázali opustiť dom v horách, ktorý potom zapálili. Napriek tomu ďalej ukrývaným pomáhal, nosil im potraviny.

Ján a Mária Porubänoví z dediny Liptovská Kokava schovali pred Nemcami po vypuknutí Slovenského národného povstania židovskú rodinu Kačerových, ktorá utekala do bezpečia cez lesy. Rodine dali malú izbu, odkiaľ prakticky nevychádzala. Ak hrozilo nebezpečenstvo, schovali ich do jamy na zemiaky prikrytej doskami, kam im nosili jedlo. Až po oslobodení Kačerovci zistili, že v dedine sa schovávalo ďalších asi 30 židovských rodín. Liptovská Kokava bola totiž prevažne evanjelická a nesúhlasila s fašistickou vládou.

Múzeum Jad Vašem spustilo v mene židovského obyvateľstva celosvetový projekt priznávajúci titul Spravodliví medzi národmi Nežidom, ktorí počas holokaustu riskovali svoje životy na záchranu Židov už v roku 1963. Na základe svedeckých výpovedí a historických dokumentov bolo doteraz ocenených takmer 23-tisíc odvážnych záchrancov, z viac ako 44 krajín. Spolu s tohtoročnými ocenenými Slovensko prekročí hranicu 500 ocenených. S 503 nositeľmi Slovensko patrí v prepočte na jedného obyvateľa medzi krajiny s najvyšším počtom ocenených.

Tento rok bude sprievodnou akciou ceremónie aj výstava Víza pre život, ktorá rozpráva pozoruhodný príbeh dvadsiatich Spravodlivých diplomatov z rôznych krajín, ktorí počas druhej svetovej vojny zachránili životy desiatok tisíc Židov.

SITA