Strhujúci súboj „biliardových gúľ“

  ,,Standing ovation“ ocenilo vrchol tenisového umenia 35-ročného Andreho Agassiho i o desať rokov mladšieho Jamesa Blakea.
Obaja holohlaví matadori predvádzali na kurte to najlepšie, čo tento šport môže ponúknuť. V piatom sete bol osudom ťažko skúšaný Blake, hrajúci s voľnou kartou, tri loptičky od postupu do semifinále ,,Dedo’’ Agassi však vytiahol z rukáva svoje bravúrne údery, vyrovnal, a potom v tajbrejku premohol svojho krajana 3:6, 3:6, 6:3, 6:3, 7:6.
Dvojnásobný otec z Las Vegas hrá US Open po dvadsiaty raz bez prerušenia, z toho 13-krát bol minimálne vo štvrťfinále, dvakrát vyhral, trikrát bol vo finále Teraz má šancu získať deviaty grandslamový titul. A potom ako veľký šampión odísť do dôchodku... 

Králi medzi holohlavými

,,Keby som prehral, niet osoby, ktorá by si to víťazstvo zaslúžila viac, ako on.“ Túto vetu adresoval Agassi svojmu štvrťfinálovému súperovi Jamesovi Blakeovi ešte pred zápasom a dodal: ,,Je to mimoriadne milý chlapec. Je ľahké ho mať rád.“
Život Jamesa Blakea je story, ktorá v týchto dňoch hýbe Amerikou. Ani doteraz nebola neznáma, no médiá ju vytiahli znovu, keď čierny mladík s holou hlavou začal vymetať kurty. Poslal domov Nadala, potom Robreda a nebyť Agassiho, možno by sa jeho rozprávka skončila ešte väčším happy endom. Mohol vyhrať titul.
,,Čerešničkou na torte je, že som hral tak dobre,“ povedal po predchádzajúcich výhrach a ani proti Agassimu sa nemal za čo hanbiť. ,,Neviem, či by som to dokázal len tréningom. Moja sila pochádza zo životných úderov.“ Chlapec, ktorý v detstve musel nosiť korzet pre skoliózu chrbtice, si vlani v máji zlomil krčný stavec. V Ríme na tréningu narazil hlavou do žrde napínajúcej sieť. Musel si vybrať voľno, ktoré dodatočne považuje za ,,to najlepšie, čo sa mi mohlo stať“. Až do júla minulého roka trávil každý deň pri svojom otcovi, ktorý zápasil s rakovinou, no ani raz si nesťažoval. ,,Posledné jeho slová boli, že je na mňa pyšný,“ vyrozprával smutný príbeh rodák z Yonkers, vzdialeného 80 km od New Yorku. Nezabudne dodať, že otec bol človek, ktorého si najviac vážil. ,,Bolo mu jedno, či som prehral, alebo vyhral, kým som vydával zo seba maximum, držal sa zásad, ktoré preňho boli dôležité. A tých sa aj ja snažím držať, hoci tu už nie je.“
Po smrti otca, zrejme ako dôsledok veľkého nervového vypätia, ochorel aj James. Ochrnula mu polovica tváre, slabo počul i videl, mal problémy s rovnováhou. Začiatkom roka sa vrátil na okruh a musel začať od piky. Hral kvalifikácie, pretože renking mu nestačil na zaradenie do pavúka. Američania mu prisľúbili voľnú kartu. Potom sa však opäť rozbehol (pred dvoma rokmi bol už 22.), vo Washingtone sa dostal do finále, týždeň pred US Open vyhral New Haven a dostal sa na 49. miesto.
Po US Open si ešte polepší - a aj si to zaslúži.  Pretože, ako hovorí Agassi, ,,je to jeden z najvýnimočnejších mužov, akého človek môže stretnúť.“ 

Nikto nevie, ako dlho bude ešte hrať. Andre Agassi má 35 rokov a v tomto veku už má právo rozhodovať sa ,,od zápasu k zápasu“. Na Roland Garros sa plazil ako starec, pre zapálený nerv sa ledva hýbal. Na US Open behá ako atlét, a keď k výbornej kondičke pridá aj svoj um, školí mladých. V závere štvrťfinále, hoci sa už zdal byť na lopatkách, dal lekciu o desať rokov mladšiemu Jamesovi Blakeovi.
,,Naozaj to chceš skúsiť?“ pýtal sa Agassiho po Paríži kondičný tréner Gil Reyes, dopredu tušiac odpoveď. Manžel Steffi Grafovej dostával obstreky a začal trénovať. A hrať opäť fantastický tenis. Aj po dvadsiatich rokoch. Prešiel dlhý čas odvtedy, ako sa po prvý raz objavil vo Flushing Meadows: 26. augusta 1986 mohol prvýkrát vyskúšať tamojší kurt. V štyroch setoch prehral s Britom Batesom. Vtedy pútal pozornosť výzorom - kanárikovým oblečením, dlhými vlasmi. Po dvadsiatich rokoch zmizlo oboje, najmä tie vlasy, no Agassi je stále tu - a jeho umenie je fajnovejšie, než hocikedy predtým.
Jeho kariéra pozná vrcholy i pády. ,,Veľa som tu toho prežil,“ hovorí. ,,Väčšinou sú to krásne spomienky.“ V roku 1993, podobne ako pri debute, vypadol v prvom kole. O rok neskôr sa vrátil - a ako nenasadený vyhral trofej. O ďalšie tri si ho podávali všetci, chýbal na troch prvých podujatiach veľkej štvorky, aspoň doma sa nad ním zľutovali, dostal voľnú kartu. A dostal sa ňou do 4. kola. V novembri sa ocitol úplne na podlahe: prehral finále challengeru v rodnom Las Vegas a padol  na 141. pozíciu.
Keby nebolo týchto pádov, možno by už dávno odišiel, pretože by nemal motiváciu postaviť sa opäť na nohy. ,,Rozhodol som sa, že každý deň sa musím snažiť vydať zo seba maximum.“ Žeby svoje prsty mala v tomto rozhodnutí aj Steffi, známa svojou nemeckou usilovnosťou a disciplínou? Nech je to akokoľvek, niekdajší pupkáčik je dnes tenistom s najlepšou kondíciou na okruhu, má osem grandslamových titulov, poskladaných z každej sorty, a pred dvoma rokmi, v 33 rokoch, sa stal najstaršou svetovou jednotkou open éry. U Agassiho je všetko možné...

 (uk, Bratislava)