Strhla sa bitka o cárovnú

Proti rozhodnutiu mestských poslancov protestuje deväť miestnych organizácií Ukrajincov, Bielorusov a krymských Tatárov.

Odporcovia zvečnenia bývalej panovníčky k 210. výročiu úmrtia, vládnucej ruskému impériu tvrdou rukou v druhej polovici 18. storočia, považujú Katarínu II. Veľkú za tyranku ukrajinského ľudu. Takže aj súhlas mesta so stavbou jej pamätníka je podľa nich zvláštny a absurdný. V otvorenom liste prezidentovi Viktorovi Juščenkovi zástupcovia ukrajinského Sevastopoľa, Spolku Prosvita Tarasa Ševčenka, Medžlisu krymskotatárskeho ľudu, Spolku Bielorusov, ukrajinského kozáctva a ďalších organizácií to označujú za protiukrajinské a proti-štátne rozhodnutie. Zároveň však požadujú, aby sa protirečivé historické osobnosti stali predmetom záujmu historikov.
Schválenie stavby pamätníka imperátorke v Sevastopole neprekvapuje. V autonómnej republike Krym na rovnomennom polostrove prevažuje ruskojazyčné obyvateľstvo. A to často prejavuje nostalgiu k pôvodnému materskému štátu a túži po spätnom pripojení polostrova k Rusku, od ktorého prešiel k Ukrajine pred vyše polstoročím v časoch ZSSR. Katarína II. (narodená v roku 1729) bola pritom pôvodom nemecká kňažná Sophie Friderike Auguste von Anhalt-Zerbst a po odstúpení z trónu a smrti svojho manžela Petra III. vládla Rusku v rokoch 1762-1796. Východná a južná časť dnešného ukrajinského územia vtedy patrila práve ruskej ríši. Dominancia ruského jazyka na východe a juhu Ukrajiny pretrvala dodnes.
Protesty verejnosti v Ukrajine a v Kryme v tomto roku už zabránili umiestneniu pamätníka Veľkej trojice v zostave Stalin, Roosevelt a Churchill, ktorý mal byť k výročiu jaltskej konferencie pri Livadijskom paláci. Vtedy bol problém so Stalinom, katom nielen ukrajinského národa. Po celej Ukrajine vrátane Kyjeva stále stojí mnoho pamätníkov komunistickému diktátorovi Leninovi, bez ktorého boľševickej revolúcie by možno ani Stalin neprišiel k moci. Čím ďalej na východ krajiny, tým je pomníkov Lenina viac. Nedávno si pritom v Ukrajine oficiálne pripomínali Deň obetí hladomorov a obetí politických represií z obdobia komunizmu. 
Martin Benko