Stretnutia s mediátorom pred rozvodom povinné nebudú

Bratislava 24. septembra (TASR) - Podmienky zániku manželstva sa sprísňovať nebudú. Poslanci NR SR dnes totiž neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o rodine z dielne Branislava Škripeka (OĽaNO), ktorý žiadal, aby predtým, ako sa začne súdne rozvodové konanie, manželia museli absolvovať informatívne stretnutie u mediátora. Poslanec chcel takto zvýšiť zodpovednosť a uváženosť kroku vstúpiť do manželstva.


Škripek argumentoval tým, že podľa štatistík Eurostatu sa na Slovensku v období rokov 2007 až 2011 uzavrelo v priemere 26.624 manželstiev, pričom priemerný počet rozvodov na rok v tomto období je 12.260. "Dlhodobo najväčší podiel manželstiev, ktoré sa rozvádzajú, za hlavnú príčinu rozvratu manželstva uvádza neuvážené uzavretie manželstva," upozorňoval poslanec.

Znížiť počet rozvodov podľa neho mohlo práve stretnutie u mediátora, ktorého účelom by bola snaha o znovuobnovenie spoločnej komunikácie medzi manželmi. Škripek je presvedčený, že vzájomnou komunikáciou a pomocou nezúčastnenej osoby v podobe mediátora, ktorá by sa im snažila pomôcť znova zblížiť a obnoviť väzby medzi nimi, by sa mohlo prispieť k zníženiu percenta rozvodovosti na Slovensku a dopomôcť k naplneniu základnej zásady, a teda, že spoločnosť jedinečný zväzok manželský všemožne chráni.

"Úlohou mediátora nie je do hĺbky skúmať vzťahy medzi manželmi, jeho úlohou je prispieť k obnoveniu komunikácie medzi nimi," píše Škripek vo svojom neschválenom návrhu. Manželia mali za takéto stretnutie mediátorovi zaplatiť 4,5 eura. Na druhej strane, ak by si rozvod rozmysleli, ušetrili by 66 eur na súdnych poplatkoch.

Slovenskí europoslanci budú môcť naďalej zastávať aj iné funkcie v SR

Slovenskí europoslanci budú aj naďalej môcť zastávať iné verejné funkcie na Slovensku. V parlamente dnes totiž neprešla novela zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, ktorou chcel Igor Matovič (OĽaNO) zakázať kumulovať funkcie.

Pripomenul, že už dnes je funkcia europoslanca nezlučiteľná s niektorými funkciami. Ich zoznam chce však rozšíriť, keďže si myslí, že by europoslanec nemal verejné funkcie kumulovať. "Cieľom tohto návrhu zákona je ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie poslanca EP aj s ďalšími verejnými funkciami na vnútroštátnej úrovni a zaviesť tak princíp jedného mandátu pri výkone tejto verejnej funkcie," vysvetlil v návrhu Matovič.

Líder obyčajných odôvodňuje zavedenie princípu jedného mandátu okrem iného tým, že by tak europoslanci mohli svoju funkciu vykonávať "zodpovedne, plnohodnotne a nezávisle".

Financovanie politických strán sa zatiaľ meniť nebude

Financovanie politických strán sa zatiaľ meniť nebude. Parlament totiž odmietol novelu zákona o politických stranách z dielne Mostu-Híd. Bugárovci chceli, aby za nezákonné financovanie politickej strany hrozilo väzenie od šiestich mesiacov do troch rokov. Trestného činu sa mal podľa novely dopustiť ten, kto nezákonným spôsobom zabezpečí sebe alebo politickej strane väčší prospech, ktorý by nezískala zákonným spôsobom.

Právna norma ďalej riešila kontrolu hospodárenia a financovania strán. Dohľad mal vykonávať Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. V prípade, že odhalí pochybenia, bude môcť stranu pokutovať. Mal ukladať sankcie do výšky 3319 eur alebo vo výške jedného percenta z príspevku za hlasy vyplateného strane. Mal mať možnosť aj navrhovať rozpustenie subjektu, ktorý bude konať protizákonne.

Novela mala zaviesť aj volebný fond. Mala to byť osobitná analytická evidencia príjmov a nákladov na účely každých volieb, v ktorých sa strana zapojí do volebnej kampane. "Volebný fond tvoria všetky príjmy a výdavky, ktoré súvisia s volebnou kampaňou strany. Príjmami volebného fondu môžu byť len príspevky vyčlenené stranou z príjmov, ktoré môže strana získavať podľa zákona a výnosy z takto vyčlenených príjmov," vysvetľujú predkladatelia návrhu.

Prostriedky vo volebnom fonde mala strana viesť oddelene od ostatného svojho majetku a všetky výdavky na kampane uhrádzať len z tohto fondu. Bugárovci ďalej navrhovali trest za to, ak strana nepredloží celkové vyúčtovanie volebného fondu. Ministerstvo financií jej v takomto prípade nemalo vyplatiť príspevok za hlasy, príspevok na činnosť a zaniká jej príspevok na mandát.

Novela zákona tiež obsahovala viacero informačných povinností politických strán, politických hnutí a jednotlivých kandidátov, ktoré spočívajú vo zverejňovaní ustanovených údajov a dokumentov, a ktoré majú stransparentniť hospodárenie a financovanie politických strán.

Zodpovednosť starostov za spôsobené škody sa zavádzať nebude

Starostovia obce musia pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom obce postupovať hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Ak to neurobia a spôsobia škodu, nebudú za to niesť zodpovednosť tak, ako to chcela štvorica poslancov za hnutie OĽaNO. Väčšina snemovne dnes odmietla posunúť do druhého čítania ich návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý mal takúto zodpovednosť zaviesť.

"Starosta, ktorý túto povinnosť poruší, hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo obci, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, zodpovedá za škodu, ktorá takto vznikla," píše sa v návrhu. Starosta mal mať podľa novely možnosť sa takejto zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že nemohol konať inak, lebo bol viazaný právnymi predpismi. V prípade, že sa na nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom podieľalo viacero ľudí, zodpovedať za škodu má ten, kto vykonal právny úkon.

Právo na náhradu takejto škody spôsobenej starostom malo byť možné uplatniť len vtedy, ak príslušný orgán na základe kontroly rozhodne, že starosta porušil svoje povinnosti. Potom sa mal do procesu náhrady škody pustiť generálny prokurátor. Hnutie OĽaNO zároveň dávalo starostom možnosť, že ak sa na ich konanie nepríde päť rokov, skutok bude premlčaný.

Poslanci tiež navrhovali, aby obecné zastupiteľstvo mohlo starostovi zvýšiť plat len vtedy, ak obec hospodárila s prebytkom aspoň posledné tri roky. Podľa nich je pri trojročnom prebytku zvýšenie aj z morálneho hľadiska opodstatnené, keďže finančná situácia a stav rozpočtu obce je aj výsledkom činnosti starostu.

Postreky proti komárom medzi povodňové záchranné práce zaradené nebudú

Postreky proti kalamitnému výskytu komárov medzi povodňové záchranné práce patriť nebudú. Poslanec Národnej rady SR za Most-Híd a exminister životného prostredia József Nagy dnes totiž neuspel s návrhom novely zákona o ochrane pred povodňami.

Súčasný zákon spomínané postreky medzi povodňové záchranné práce nezaraďuje. "To znamená, že pri kalamitnom výskyte komárov po povodniach vykonané postreky musí samospráva hradiť výlučne z vlastných zdrojov, na čo vo väčšine prípadov nemá," argumentoval Nagy, ktorý chcel svojim návrhoch odbremeniť samosprávu. Zároveň ním chcel vytvoriť "podmienky na čiastočné zmiernenie nepriaznivej situácie občanov pri odstraňovaní následkov povodní".

Bilbordy sa od ciest odsúvať nebudú, nezvýši sa ani ochrana vinohradov

Pri diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách budú môcť aj naďalej stáť informačné, reklamné a propagačné zariadenia. Lucia Žitňanská z SDKÚ-DS totiž neuspela so svojou novelou stavebného zákona. Navrhovala v nej zriadiť pri spomínaných cestných komunikáciách ochranné pásmo. Jej právna norma mala tiež zaviesť nový typ miestnej dane, ktorou mala byť daň za vonkajšiu reklamu. Jej výška mala závisieť od rozlohy bilbordov.

Opozičná poslankyňa je presvedčená, že vonkajšia reklama odpútava vodičov od pozornosti pri šoférovaní, čím zvyšuje nehodovosť, spôsobuje poškodenia zdravia a majetku, a tým značné hospodárske škody. Tieto zariadenia podľa nej tiež negatívne ovplyvňujú životné prostredie, malebnosť slovenskej krajiny a sú necitlivo umiestňované do atraktívnych miest a výhľadov, čím dochádza k ich devastácii a znehodnoteniu pre celú verejnosť.

Žitňanská dnes neuspela ani so zámerom viac chrániť vinohrady a vinice, čo chcela dosiahnuť novelou zákona o vinohradoch. Právna norma mala pre všetky vinohradnícke oblasti na území SR zjednotiť princíp, že vinohradnícka plocha sa smie užívať iba ako vinica. "Zároveň však vlastníkom ostáva zachované ich zvrchované právo nakladať so svojím vlastníctvom podľa vlastného uváženia," vysvetlila predkladateľka.

V novele navrhovala zaviesť aj odvod za zmenu druhu pozemku poľnohospodárskej pôdy označenej ako vinica na nepoľnohospodársky druh pozemku. Po úhrade odvodu teda malo byť možné druh pozemku zmeniť. Žitňanská chcela tiež zaviesť trest, ak by bola akákoľvek vinohradnícka plocha užívaná inak ako vinica.

Podmienky pre vozidlá taxislužby sa zjemňovať nebudú

Podmienky, ktoré musí spĺňať vozidlo taxislužby, sa meniť nebudú. Poslanci NR SR dnes neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o cestnej premávke z dielne SaS, ktorým chceli tieto podmienky upraviť.

Podľa súčasnej právnej úpravy je nevyhnutné, aby vozidlo taxislužby spĺňalo okrem iného podmienku, že má najviac päť rokov odo dňa uvedenia do prevádzky alebo najazdených najviac 100.000 km s benzínovým alebo hybridným pohonom, alebo najviac 150.000 km s naftovým motorom. Táto podmienka sa pritom vzťahuje na vozidlo taxislužby v momente vydania koncesie na prevádzkovanie taxislužby a nie na celý čas trvania koncesie, ktorá je vydávaná na desať rokov.

Podľa SaS toto pravidlo vytvára absurdné situácie, ktoré z vydania koncesie pre taxislužbu na jednej strane môžu vylúčiť majiteľa šesťročného vozidla s najazdeným počtom 105.000 km, ale nevylúčia majiteľa 15-ročného vozidla, ktoré má najazdených len 80.000 km či majiteľa štvorročného automobilu s najazdeným počtom 700.000 km.

Liberáli preto navrhovali zabezpečiť bezpečnosť vozidiel používaných v taxislužbe napríklad prísnejšími a častejšími technickými kontrolami, prípadne prísnejšími emisnými limitmi a častejšími emisnými kontrolami. Spomenutú podmienku teda chceli vypustiť.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR