|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. novembra 2009
Stres v ranom veku mení DNA
Traumatické a stresové situácie vedú u mláďat myší k zmene génov a následným poruchám správania v dospelosti. Zistili to nemeckí vedci z Max-Planck-Institut für Psychiatrie v Mníchove. Odborníci ...
Zdieľať
BRATISLAVA 9. novembra (WEBNOVINY) - Traumatické a stresové situácie vedú u mláďat myší k zmene génov a následným poruchám správania v dospelosti. Zistili to nemeckí vedci z Max-Planck-Institut für Psychiatrie v Mníchove. Odborníci najprv oddelili na tri hodiny počas desiatich dní mláďatá myší od ich matiek, pričom toto odlúčenie im spôsobilo mierny stres. Ich vývoj sa však z nutričnej stránky nezmenil. V dospelosti potom tieto jedince horšie zvládali stresové situácie a taktiež mali horšiu pamäť.
Vedcom sa podarilo zistiť, že za tieto problémy môže zmena DNA v génoch myší. V stresových situáciách začali mláďatá produkovať zvýšené hodnoty stresových hormónov, čo sa následne prejavilo zmenou génu, ktorý kóduje stresový hormón vazopresín. Táto zmena sa potom po celý život prejavuje produkciou zvýšeného množstva vazopresínu. Ako dôkaz, že práve vazopresín je príčinou porúch správania a pamäti, vedci dali myšiam liek, ktorý blokuje účinky tohto hormónu. Po podaní tohto lieku sa správanie myší upravilo do normálu. Tieto poznatky, ktoré uverejnil časopis Nature Neuroscience, môžu pomôcť pri hľadaní súvislosti medzi traumatickými zážitkami v detstve a psychickými problémami ako napríklad depresia v dospelosti.
Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.
SITA
Vedcom sa podarilo zistiť, že za tieto problémy môže zmena DNA v génoch myší. V stresových situáciách začali mláďatá produkovať zvýšené hodnoty stresových hormónov, čo sa následne prejavilo zmenou génu, ktorý kóduje stresový hormón vazopresín. Táto zmena sa potom po celý život prejavuje produkciou zvýšeného množstva vazopresínu. Ako dôkaz, že práve vazopresín je príčinou porúch správania a pamäti, vedci dali myšiam liek, ktorý blokuje účinky tohto hormónu. Po podaní tohto lieku sa správanie myší upravilo do normálu. Tieto poznatky, ktoré uverejnil časopis Nature Neuroscience, môžu pomôcť pri hľadaní súvislosti medzi traumatickými zážitkami v detstve a psychickými problémami ako napríklad depresia v dospelosti.
Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.
SITA