Stredoeurópski prezidenti deklarovali podporu rozširovaniu

VARNA 19. mája (WNSITA) – Jasnú podporu ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie (EÚ) dnes deklarovala trinástka stredoeurópskych prezidentov, ktorí sa stretli na summite v bulharskej Varne. Zhodli sa najmä na ďalšom pričlenení Rumunska a Bulharska, ktorých termín vstupu k januáru 2007 by mal byť dodržaný. Český prezident Václav Klaus v tejto súvislosti vyhlásil, že by bolo tragédiou, ak by sa únia začala dnes zatvárať. I keď žiaden z predstaviteľov to oficiálne nevyhlásil, vo vzduchu podľa neho takéto „myšlienky lietajú.“ Je preto rád, že počas dnešného summitu všetci prezidenti povedali, že zastavenie rozširovania by bolo tragickou chybou. Pristupujúcim krajinám Klaus pripomenul, že desiatka najnovších členov EÚ čakala na členstvo veľmi dlho. Predĺženie vstupu Rumunska a Bulharska o mesiac či dva však podľa neho nebude mať z historického hľadiska žiaden dopad.

Bulharský prezident Georgi Parvanov uviedol, že síce fixné dátumy je ťažké dávať a všetko sa rozhodne na základe plnenia podmienok stanovených úniou, záruka vstupu by však mala byť naplnená. Na jeho stranu sa priklonil slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý zdôraznil, že ak už raz únia stanovila termín vstupu Rumunska a Bulharska na 1. január 2007, tak by ho mala dodržať. Ak teraz vyčítala obom krajinám niektoré nedostatky, tak by malo byť podľa neho aj v záujme EÚ, aby im pomohli v ich náprave. Myslí si, že každé predlžovanie daného dátumu vstupu by vrhalo zlé svetlo na úniu.

Gašparovič zároveň poznamenal, že rovnako netreba zabúdať na ambíciu Chorvátska ako aj na východnejšie krajiny. Poľský prezident Lech Kaczynski sa prihovoril za Ukrajinu, Moldavsko aj Gruzínsko, na ktoré by sa podľa neho tiež malo myslieť. „Ak chceme stabilitu a bezpečnosť v Európe, tak treba podporovať vstup týchto krajín do NATO a EÚ,“ dodal Kaczynski, pričom konštatoval, že uvedené štáty by sa mali viac sústrediť na vstup do Severoatlantickej aliancie ako do únie. Je pritom presvedčený, že ak Česku, Poľsku alebo Slovensku trvalo vyše 10 rokov, kým sa stali členmi NATO, tak v prípade Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska to bude omnoho kratšie.

FOTO:AP/SITA