Stredná a východná Európa: Proces približovania sa a dobiehania priemyselných krajín pokračuje

 

„Napriek existujúcemu riziku a problémovým bodom pokladám v súčasnosti za veľmi nepravdepodobné, že by sa naozaj uskutočnili katastrofické scenáre, o ktorých sa hovorilo. Fakty teraz nedávajú takýmto odhadom za pravdu,“ analyzuje situáciu Angelika Millendorfer, vedúca oddelenia Emerging Markets Equities v spoločnosti Raiffeisen Capital Management. V epicentre búrky bola a stále sa nachádza Ukrajina. Jej mena utrpela najsilnejšie a táto krajina sa javí ako politicky aj ekonomicky najzraniteľnejšia. „Nebezpečenstvo, že by podobný osud hrozil aj ďalším štátom regiónu, najmä SVE-3 – teda Poľsku, Maďarsku a Česku, je v dohľadnej perspektíve iba malé. Má na tom zásluhu nielen členstvo týchto krajín v EÚ, ale aj ich ekonomická a politická situácia, ktorá vyzerá byť podstatne lepšia, ako v prípade Ukrajiny,“ dodáva odborníčka na región SVE z Viedne.

 

Skutočnosť, že EÚ neposkytla východnej Európe spoločný záchranný balíček, ale chce postupovať prípadovo a spoločne s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Svetovou bankou, nemožno chápať tak, že by v prípade pochybností váhala s pomocou. Výrazné zvýšenie prostriedkov MMF posunulo túto inštitúciu do situácie, že by v prípade ďalšieho zhoršenia krízy vo východnej Európe mohla rýchlo a významne zasiahnuť a tento krok teda možno z hľadiska regiónu hodnotiť jednoznačne pozitívne. Okrem toho sú mnohé krajiny regiónu aj vlastnými silami vybavené opatreniami nad rámec záchranných balíčkov, ktorými bojujú proti kríze. Verbálne intervencie centrálnych bánk dokázali stabilizovať menové kurzy. Je však možné, že meny, ktoré už medzičasom posilnili, sa postupne opäť trochu dostanú pod tlak. Rovnako by sa nemal podceňovať fakt, že silné znehodnocovanie lokálnych mien spoločne s ekonomickým poklesom prinesú stabilizačný efekt pre bilancie bežného účtu platobnej bilancie väčšiny krajín, keďže sa exporty zlacnia a dovozy sa tak zdražia, ako aj obmedzia. Jednotlivé krajiny, ktoré zviazali svoje meny s eurom (napríklad pobaltské krajiny a Bulharsko) a ktorým preto chýba tento nárazníkový efekt, budú v budúcich mesiacoch trpieť určite viac.

 

Znehodnotenie menových kurzov však nie je žiadnym všeliekom, keďže masívne zaťažuje domácnosti a podniky, ktoré majú záväzky v cudzej mene. Prostredníctvom hroziaceho nárastu výpadkovosti úverov je napokon zaťažením aj pre banky a prípadne aj štátne rozpočty, ak sa budú musieť zúčastňovať refinancovania bánk. Angelika Millendorfer: „Záväzky domácností a podnikov v cudzej mene, ktoré sa v posledných rokoch skokovo zvyšovali, preto bezpochyby predstavujú obrovský rizikový potenciál. V porovnaní s veľkosťou jednotlivých národných ekonomík a so zdrojmi, ktoré majú EÚ a MMF k dispozícii, sa však zdajú byť  celkovo zvládnuteľné.“ Dokonca aj v prípade značne ohrozenej Ukrajiny nie je zadlženie štátu priveľmi vysoké, banky sa však musia pripraviť na veľké výpadky v súkromnom sektore. 

 

V posledných týždňoch sa na stredo- a východoeurópskych trhoch presadila stabilizácia a kurzy sa čiastočne dokázali výrazne zotaviť zo svojich minimálnych úrovní, predovšetkým v prípade spoločností zo sektora ťažby a spracovania surovín, ktoré predtým strácali najvýraznejšie. Ešte stále sa však nachádzajú ďaleko pod úrovňami kurzov z minulých rokov. „Silné zotavenie akciových trhov by však nemalo odvádzať pozornosť od faktu, že hlavné fundamentálne ekonomické ukazovatele sú aj naďalej veľmi negatívne. EÚ, ako najdôležitejší ekonomický partner východnej Európy, a USA, ako najväčšia národná ekonomika sveta, sa nachádzajú v najsilnejšej hospodárskej kríze od druhej svetovej vojny. Kým sa tie neoživia ich ekonomiky, nemožno ani vo východnej Európe očakávať trvalý obnovený hospodársky rozmach,“ uvádza Millendorfer.

 

Treba si všimnúť, že jednotlivé krajiny regiónu a jednotlivé odvetvia sú krízou postihnuté veľmi rozdielne. Všeobecne však možno bezpochyby odhadnúť, že východná Európa je celosvetovým ekonomickým poklesom postihnutá nadpriemerne, čo možno odôvodniť predovšetkým zväčša veľkou závislosťou mnohých východoeurópskych štátov od exportu a od úverov. „Určité osobitné postavenie má v tomto prípade Rusko, ktorého ekonomika je v prvom rade závislá od vývoja cien ropy. Tá sa zatiaľ stabilizovala na úrovni takmer 60 USD/barel. Ak by počas zvyšku tohto roka ostala približne na súčasnej úrovni, výkonnosť ruskej ekonomiky sa síce oproti roku 2008 zníži a štátny rozpočet vykáže schodok, ale krajina by bola aj tak ďaleko od katastrofických scenárov, o ktorých sa diskutovalo koncom roka 2008 a ktoré sa vtedy aj započítali do cien akcií. V súlade s tým by sa ruská burza mohla aj primerane posilniť,“ uzatvára Angelika Millendorfer.

 

Rozdielne treba hodnotiť aj jednotlivé odvetvia hospodárstva. V prípade surovinových titulov a akcií z ťažkého priemyslu bude veľa závisieť od toho, kedy a ako rýchlo sa zotavia národné hospodárstva USA, ako aj eurozóny. Väčšinou sa takéto oživenie očakáva v treťom alebo štvrtom štvrťroku 2009. Či a do akej miery sa naozaj napokon dostaví však dnes ešte nemožno predpovedať s istotou. V prípade bánk, ktoré sú v poslednom čase veľmi intenzívne diskutované, vyzerajú byť turecké kreditné inštitúcie v porovnaní s okolím pevné, zatiaľ čo situácia ukrajinských a pobaltských finančných domov je veľmi napätá. Aj banky v Rusku budú musieť v roku 2009 zvládnuť väčšie odpisy.

 

Celkovo možno odhadovať, že akciové trhy vo východnej Európe ponúkajú z dlhodobého hľadiska aj naďalej veľký potenciál, predovšetkým, ak sa svetová ekonomika stabilizuje a začne opäť rásť. Kurzové možnosti sa po poslednom zotavení ponúkajú predovšetkým v prípade jednotlivých spoločností s mimoriadne výhodnou cenou akcií. Z dlhodobého hľadiska sa pokladá proces dobiehania a približovania sa východnej Európy k vyspelým krajinám, napriek súčasným ťažkostiam regiónu, za stále pokračujúci. Východoeurópske dlhopisy a akcie by preto aj v budúcnosti mali predstavovať atraktívnu a dlhodobú investíciu.