Stratili ste sa už niekedy v knižnici?

Bratislava 2. februára (TASR) - Jedného dňa sa chlapec, ako zvyčajne, vyberie do knižnice požičať si nejaké knihy. Klasická návšteva knižnice, nič neobvyklé. No to ešte nevie, že sa z tejto návštevy tak skoro nevráti. Knihovníčka ho totiž pošle do miestnosti 107, kde ho nájde starček, ktorý mu chce pomôcť. Pod pojmom pomoc si chlapec predstaví mnohé, no určite nie to, že ho starček zavrie do cely a nechce mu dovoliť odísť, kým sa nenaučí naspamäť všetky knihy, ktoré si požičal. Spoločnosť mu robí iba záhadný ovčí mužík a krásne nemé dievča. Chlapec chtiac-nechtiac zostáva stratený a v tajomnom labyrinte knižnice sa stáva otrokom fikcie.


„Jenže, víš ty co? Tohle se přece děje v úplně každé knihovně. Víceméně.“ Zůstal jsem po těch slovech jako opařený. „V každé?“ „Kdyby knihovny pořád jen půjčovaly lidem vědomosti, tak o ně přece za chvilku přijdou, nemyslíš?“

Celosvetovo populárny, uznávaný a oceňovaný. Taký je Haruki Murakami, autor knihy Podivná knihovna. Ide snáď o najznámejšieho japonského spisovateľa v našich končinách. Fenomén Murakami, ako ho mnohí nazývajú, sa vyznačuje osobitým, nenapodobiteľným štýlom písania, prepájaním každodenných vecí s prvkami magického realizmu či občasnými surrealistickými výjavmi. A i keď sa Murakamimu často vyčíta jeho obľuba Západu, pre nás „západniarov“ majú jeho diela stále nádych exotickosti.

Podivná knihovna vychádza v českom vydavateľstve Odeon, slovenským čitateľom však môžu byť známejšie slovenské preklady – knihy ako Hon na ovcu, Tancuj, tancuj, tancuj, Kronika vtáčika na kľúčik alebo jeho najnovšie vydaný román Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania. Podivná knihovna sa však od vyššie spomínaných líši hlavne tým, že je doplnená krásnymi, tajomnými ilustráciami od nemeckej grafičky Kat Menschik. Tá vytvorila ilustrácie aj pre Murakamiho predošlú knihu Spánok.

"V prípade Podivnej knižnice ide o krátku novelu či dlhšiu poviedku. Tenučká knižočka, čo sa počtu strán týka, no nie obsahom. Môžeme povedať, že má viacero významov a chápať ju napríklad aj ako tajomný iniciačný príbeh. Okrem toho, rozvíja viacero motívov, najmarkantnejšie postmoderný motív knižnice ako labyrintu, bludiska. "

„O kousek dál se chodba větvila vlevo a vpravo. Děda se vydal doprava. Po chvilce se chodba znovu rozdělila vlevo a vpravo. Tentokrát ale děda zahnul doleva. Čekal nás ještě bezpočet dalších rozdvojek i odboček, na kterých děda pokaždé zahýbal vpravo či nalevo, aniž by nad tím musel nějak zvlášť uvažovat. Občas dokonce otevíral další dveře, kterými jsme pak vcházeli do dalších a dalších chodeb.“

Murakami nám ponúka skvelý nápad, zaujímavé myšlienky, niekoľko neočakávaných zimomriavkových pocitov rozvinutých prostredníctvom tajomného a kľukatého suterénu, záhadného ovčieho mužíka, nepríjemného starca aj očarujúceho mladého dievčaťa, ktoré hlavného hrdinu nenechá pokojne spať, no zdá sa, že to nestačí. Je problémom málo rozvinutý potenciál príbehu? Možno. Od Murakamiho originálnych próz by človek očakával viac. Jeho slovná zásoba akoby sa zrazu stenčila a zobrala so sebou aj kúsok jeho nezameniteľného autorského štýlu a japonských reálií. Kniha však zaručene stojí za prečítanie, so svojimi šesťdesiatimi štyrmi stranami je čitateľskou jednohubkou, pútavou a ľahko stráviteľnou.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR