Strany nemôžu na kampaň v komunálnych a krajských voľbách míňať koľko chcú, vláda zmenila aj moratórium

Tagy: COVID-19 Koronavírus novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva voľby volebná kampaň

16.9.2021  - Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, môže na volebnú kampaň vynaložiť najviac 1,5 milióna eur.


Uvádza sa to v návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú vo štvrtok schválila vláda. Vo voľbách do orgánov obcí a vo voľbách do orgánov krajov, ktoré sa naopak nekonajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, môže podľa návrhu rezortu vnútra politická strana na volebnú kampaň vynaložiť najviac 750 000 eur.

„V roku 2022 sa prvýkrát uskutočnia voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov v rovnaký deň a v rovnakom čase," uvádza ministerstvo vnútra s tým, že voličom sa tak vyšlo v ústrety a nebudú musieť chodiť dvakrát k volebným urnám.

Očakáva sa vyššia volebná účasť

Rezort podľa vlastných slov v tejto súvislosti verí, že sa splní aj ďalší očakávaný prínos a zvýšenou účasťou vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa posilní mandát volených zástupcov týchto orgánov.

Politické strany podľa návrhu môžu v prípade spojených komunálnych a krajských volieb viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na jednom osobitnom účte.

„Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb," uvádza sa v návrhu.

Definícia prieskumu a ankety

Novela takisto definuje pojmy volebného prieskumu a volebnej ankety. „Volebný prieskum je prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý je uskutočnený na základe všeobecne uznávaných štatistických metód na reprezentatívnej vzorke voličov, v ktorej sú voliči proporčne zastúpení podľa pohlavia, veku, vzdelania či adresy trvalého pobytu," uvádza sa v novele.

Volebná anketa je zase podľa materiálu prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, ktorý nespĺňa podmienky volebného prieskumu.

Návrh tiež zavádza zjednotenie volebného moratória v rôznych druhoch volieb. „V čase 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov a výsledky volebných ankiet. Ak sa koná druhé kolo volieb prezidenta, výsledky volebných prieskumov a výsledky volebných ankiet je zakázané zverejňovať v čase 48 hodín predo dňom konania druhého kola volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania," uvádza sa v dokumente.

Výsledky prieskumu až po hlasovaní

Prieskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočňuje v deň konania volieb, je podľa novely možné vykonávať iba s voličmi, ktorí vykonali hlasovanie a opustili volebnú miestnosť, a to tak, aby nemohlo dôjsť k ovplyvňovaniu voličov alebo narušovaniu priebehu hlasovania.

„Zverejňovať výsledky prieskumu verejnej mienky je zakázané až do skončenia hlasovania," uvádza sa v návrhu. Účinnosť novely je v prípade schválenia parlamentom navrhovaná od januára 2022.

Záruka počas zlej epidemickej situácie

Riaditeľka sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR Eva Chmelová po rokovaní vlády uviedla, že do novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva rezort vnútra pridal možnosť, aby podmienky výkonu volebného práva mohol upravovať aj samostatný zákon.

Takýto krok by mal byť v budúcnosti zárukou, že aj v prípade nepriaznivej epidemickej situácie sa budú môcť ľudia, ktorí napríklad budú podstupovať domácu karanténu, zúčastniť na voľbách.

„Musí existovať niekde tá stopa v zozname voličov, že tento volič predstavuje určitú hrozbu pre ostatných voličov, ale na druhej strane sa Ministerstvo vnútra SR zaviazalo, že vypracuje špeciálny osobitný zákon v čase COVIDu, keď sa umožní špeciálnym spôsobom aj týmto voličom, aby sa zúčastnili na hlasovaní,“ povedala Chmelová.

Inšpirácia z Česka

Inšpiráciou pre Slovensko bola Česká republika, kde vypracovali už dva takéto zákony. V praxi by rezort vnútra chcel riešiť situáciu doručením volebnej schránky k voličom, ktorí budú mať zákaz vychádzania a odovzdané hlasy by sa pripočítali k niektorému z obvodov vo volebnom okrsku.

Zákon upravujúci výkon volebného práva ľudí, ktorí sa nachádzajú napríklad v karanténe, by mal byť podľa Chmelovej schválený najneskôr v júli roku 2022, aby boli dopredu jasné možnosti výkonu volebného práva pred voľbami do orgánov miest a obcí a samosprávnych krajov v roku 2022.

Špeciálny zákon pre volenie v karanténe

Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) sa bude prípadná príprava samostatného zákona upravujúceho možnosti výkonu volebného práva odvíjať od aktuálnej pandemickej situácie na Slovensku.

„Ak bude proste pandémia, tak bude prijatý špeciálny zákon, ktorý stanoví podmienky, ako budú voliť tí, ktorí sú v karanténach. To znamená, že ich volebné právo bude zabezpečené, táto pripomienka bola zapracovaná a preto sme to mohli podporiť. Urobí sa to analogicky, ako pred týmito voľbami prijali v Česku špeciálny zákon, že ako môžu voliť ľudia z karantény. Ak bude ešte o rok pri voľbách zlá pandemická situácia, prijmeme veľmi analogický zákon,“ povedal Krajniak.


Zdroj: Webnoviny.sk - Strany nemôžu na kampaň v komunálnych a krajských voľbách míňať koľko chcú, vláda zmenila aj moratórium © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy: COVID-19 Koronavírus novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva voľby volebná kampaň