Sto rokov výroby škrobu na Slovensku

BRATISLAVA 24. septembra (WBN/PR) - Sto rokov je obdobie, ktoré predstavuje jedenapolnásobok priemerného ľudského života. Je to vek, ktorý sa dožívajú len niektorí jedinci. Tento rok oslavujeme s našim závodom takéto okrúhle výročie aj my, hovorí riaditeľ závodu Igor Kovačovič.


Spoločnosť Amylum Slovakia so sídlom v Bolerázi je výrazným hráčom na trhu vo výrobe kukuričného škrobu a svojimi výsledkami a kvalitou výrobkov vstúpil do povedomia medzinárodnej verejnosti hlavne po privatizácii v roku 1993. Výrazným podielom taktiež prispieva k podpore zahraničného obchodu..

História závodu sa začala písať už v roku 1912, kedy Armin Weiss postavil na tomto mieste liehovar. V krátkom čase však spoločnosť skrachovala. Noví vlastníci Arpád DEUTSCH a Július GRÜNEFELD prestavali závod na výrobu škrobu . V prvých rokoch vyrábali škrob z gaštanov, neskôr zmenili surovinu na kukuricu. Vojnové roky sa tiež „podpísali“ na výrobe, pretože tesne pred koncom 2. svetovej vojny, nemeckí vojaci celú technológiu rozobrali a odviezli do Nemecka. Následne v apríli 1945 celý závod vyhorel. Výroba bola obnovená opäť 21 júna 1948. V roku 1949 boli založené Slovenské škrobárne, štátny podnik.

Až do r.1989, s príchodom nežnej revolúcie prebiehala výroba typickým extenzívnym spôsobom, charakteristickým pre danú dobu. Dnešný závod spotrebúva 20-násobne viac kukurice. Závod prešiel modernizáciou a prestavbou výrobných priestorov a technológie s cieľom : zefektívniť a maximalizovať výrobu na Slovensku. Popri výrobe natívneho škrobu sa zvýšila výroba škrobových sirupov a od r. 2005 pribudla výroba maltodextrínu – významnej zložky detskej výživy pre kojencov a výživy športovcov.
Spoločnosť dnes úspešne konkuruje iným zahraničným spoločnostiam na Slovensku a v okolitých krajinách. Takmer 70% našich hlavných výrobkov je využitých v potravinárskom priemysle, a niečo viac ako 30% je na industriálne využitie, dodal riaditeľ závodu Igor Kovačovič.

Spoločnosť Amylum Slovakia je aj významným zamestnávateľom svojho regiónu, zhruba tretina zamestnancov sú domáci obyvatelia Bolerázu.