Sto rokov uplynulo od tragédie posledného ruského cára Mikuláša II.

Jekaterinburg 17. júla (TASR) - Boľševické stráže pred 100 rokmi v noci zo 16. na 17. júla zastrelili v Jekaterinburgu na príkaz ľudového komisára obrany Leva Davidoviča Trockého posledného ruského cára Mikuláša II. aj s celou rodinou.


Mikuláš II. presadzoval cársku absolutistickú moc, ale sám bol nerozhodný a neschopný riešiť zásadné problémy. Odzrkadlilo sa to na prehratej vojne s Japonskom, na vzburách v Petrohrade a Moskve (krížnik Potemkin; revolúcia v rokoch 1905-06 si vyžiadala životy tisícok ľudí – aj preto dali Mikulášovi II. prezývku Krvavý cár) i na viacerých diplomatických neúspechoch.

Zložitá situácia v Rusku počas prvej svetovej vojny vyústila 15. marca 1917 do abdikácie cára Mikuláša II. Až po internáciu v západosibírskom meste Toboľsk 1. augusta rovnakého roka žila rodina v rezidencii Alexandrovský palác. Rok 1917 strávili v Toboľsku spolu s niekoľkými dvornými dámami a služobníctvom. Tam ich zastihla aj boľševická revolúcia. Začiatkom roku 1918 previezli cársku rodinu do už neexistujúceho kupeckého domu v meste Jekaterinburg, ktorý leží približne 1450 kilometrov východne od Moskvy a v ktorom boli uväznení.

V noci zo 16. na 17. júla 1918 stráže prikázali cárovi Mikulášovi II., jeho manželke cárovnej Alexandre, synovi Alexejovi a štyrom dcéram Oľge, Taťjane, Mariji a Anastasiji, aby zišli do suterénu domu. Tam rodinu vyvraždili, pretože sa k mestu blížili oddiely bielogvardejcov. Po streľbe ich mnohonásobne dobodali bajonetmi a okradli o šperky. Smutnému koncu sa nevyhli ani traja členovia služobníctva a rodinný lekár. Cár mal vtedy 50 rokov.

Skupina boľševikov zahrabala telá obetí poliate kyselinou do jamy v okolí. Dom kupca dali sovietski komunisti v roku 1977 zbúrať.


Telesné pozostatky cárskej rodiny odhalili pri Jekaterinburgu v roku 1991, v čase rozpadu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). V roku 1998 po genetických testoch a sporoch ohľadom ich pravosti pochovali cára aj s cárovnou a tromi z ich piatich detí - princeznami Taťjanou, Oľgou a Anastasijou - v katedrále v petrohradskej Petropavlovskej pevnosti.

Odvolací výbor ruského najvyššieho súdu vydal 1. októbra 2008 rozhodnutie, podľa ktorého sa cár Mikuláš II. a jeho rodina, zastrelení boľševickými revolucionármi, sa stali obeťami politickej vraždy a majú právo na súdnu rehabilitáciu. Symbolické rozhodnutie nasledovalo po dlhej kampani vedenej monarchistami a potomkami cárskej rodiny za to, aby zastrelení boli v očiach ruskej legislatívy uznaní za obete zločinu.

Prokuratúra a súdy nižších inštancií totiž takúto požiadavku predtým opakovane odmietali s tvrdením, že členovia kráľovskej rodiny Romanovovcov boli zavraždení, a nie popravení z politických dôvodov.

Vyšetrovanie prípadu v Rusku obnovili z formálnych právnych dôvodov v roku 2010 a uzavreli ho 14. januára 2011. Nezákonnosť zabitia cárskej rodiny sa potvrdila podobne ako pravosť telesných pozostatkov členov cárskej rodiny a ich služobníctva. Na mieste masakry aj masového hrobu nešťastníkov v súčasnosti stoja kostoly. Ruská pravoslávna cirkev v roku 2000 kanonizovala Mikuláša II., jeho manželku Alexandru, štyri ich dcéry a jedného syna ako mučeníkov.

Pri príležitosti storočnice od zavraždenia posledného ruského cára Mikuláša II. a jeho rodiny sa na Urale budú v júli 2018 konať tzv. "Cárske dni".


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR