|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 29.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Milada
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. júna 2009
Sto rokov futurizmu v pätnástich dielach v SNG
Ojedinelú prezentáciu diel popredných predstaviteľov talianskeho futurizmu pripravili od stredy do 26. júla Slovenská národná galéria a Taliansky kultúrny inštitút v bratislavskom Esterházyho paláci. ...
BRATISLAVA 16. júna (WEBNOVINY) - Ojedinelú prezentáciu diel popredných predstaviteľov talianskeho futurizmu pripravili od stredy do 26. júla Slovenská národná galéria a Taliansky kultúrny inštitút v bratislavskom Esterházyho paláci. Výstava 100 rokov futurizmu obsahuje pätnásť diel - práce na papieri, akvarely a kresby. Podľa Maurizia Scudiera, ktorý je spolu s Davidom Sandrinim kurátorom výstavy, sa netreba nechať oklamať malosťou alebo veľkosťou týchto diel. "Je ich len pätnásť a sú na papieri, avšak tento výber bol cielený. Kresba totiž obsahuje prvú myšlienku a energiu, ktorú umelec dáva do diela. Maľba je už skôr reflektovaný prejav," poznamenal na dnešnej tlačovej konferencii Scudiero. Národná galéria prezentuje najvýznamnejšie postavy tohto smeru ako Umberto Boccioni, Achille Funi, Giacomo Balla, Carlo Dalmazzo Carrá, Luigi Russolo, Gino Severini, Mario Sironi, Enrico Prampolini, Fortunato Depero a Roberto Marcello Baldessari.
Titulným dielom prehliadky je obraz Motocyklista + domy, ktorý v roku 1914 namaľoval Achille Funi. Kurátor Scudiero tvrdí, že práve vďaka tomuto dielu môžu návštevníci najlepšie pochopiť princípy futurizmu, čo znamená simultánnosť alebo súčasnosť pohybu vo futurizme. "Motocyklista je zobrazený tak, ako ho vidíme my našimi očami, keď prechádza. Ale krajina, ktorá je v jeho pozadí - vedľa domy alebo budovy, ktoré ako keby sa tam mihali - je to, čo vidí samotný motocyklista, keď prechádza okolo nich," hovorí Scudiero. Futuristické dielo sa okrem koncepcie rýchlosti, pohybu telesa v priestore, vyznačuje aj extrémnou láskou k mechanike, strojom, a tiež sociálnymi témami.
Korene futurizmu ako prvého organizovaného avantgardného hnutia v histórii umenia siahajú do roku 1909. Taliansky básnik Filippo Tommaso Marinetti vtedy v parížskom denníku Le Figaro uverejnil Manifest futuristickej poézie. Štafetu vízie o novej civilizačnej kráse po ňom prebrali práve talianski maliari a sochári, ktorí následne založili a rozvinuli nové výtvarné hnutie. Futurizmus vytrhol umelca zo svojho ateliéru a z atmosféry, v ktorej čakal na inšpiráciu. Vytvoril predvídavosť projektov, teda dnes predstavil to, čo sa bude robiť zajtra. "Napríklad, keď bol skomponovaný manifest futurizmu, ktorý načrtol myšlienky alebo filozofiu futuristickej maľby, futuristická maľba ešte v skutočnosti neexistovala. Práve toto dostáva futurizmus do konfliktu s kubizmom," vysvetľuje Scudiero. Okrem výtvarného umenia sa futurizmus prejavil aj v literatúre, divadelníctve, hudbe, architektúre ba dokonca aj v gastronómii.
Výstava 100 rokov futurizmu sa koná v rámci druhého ročníka festivalu Dolce Vitaj a pri príležitosti 10. výročia založenia Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave. Ide o putovnú prehliadku, ktorá odštartovala v marci tohto roka v Osle a pokračovala v Monaku. Z Bratislavy sa presunie do Varšavy, Hamburgu, Vilniusu a svoju púť skončí v januári 2010 v Kodani. Cieľom prehliadky na Slovensku je vrátiť do Bratislavy atmosféru, ktorou toto mesto žilo v 20. rokoch minulého storočia, keď tu Taliani zakladali svoj inštitút po prvý raz - tvrdí riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu Teresa Triscari. Bývalé Československo malo v tom čase živé kontakty s talianskymi futuristami, a to najmä vďaka umelcom ako Jaroslav Seifert alebo Josef Čapek.
SITA
Titulným dielom prehliadky je obraz Motocyklista + domy, ktorý v roku 1914 namaľoval Achille Funi. Kurátor Scudiero tvrdí, že práve vďaka tomuto dielu môžu návštevníci najlepšie pochopiť princípy futurizmu, čo znamená simultánnosť alebo súčasnosť pohybu vo futurizme. "Motocyklista je zobrazený tak, ako ho vidíme my našimi očami, keď prechádza. Ale krajina, ktorá je v jeho pozadí - vedľa domy alebo budovy, ktoré ako keby sa tam mihali - je to, čo vidí samotný motocyklista, keď prechádza okolo nich," hovorí Scudiero. Futuristické dielo sa okrem koncepcie rýchlosti, pohybu telesa v priestore, vyznačuje aj extrémnou láskou k mechanike, strojom, a tiež sociálnymi témami.
Korene futurizmu ako prvého organizovaného avantgardného hnutia v histórii umenia siahajú do roku 1909. Taliansky básnik Filippo Tommaso Marinetti vtedy v parížskom denníku Le Figaro uverejnil Manifest futuristickej poézie. Štafetu vízie o novej civilizačnej kráse po ňom prebrali práve talianski maliari a sochári, ktorí následne založili a rozvinuli nové výtvarné hnutie. Futurizmus vytrhol umelca zo svojho ateliéru a z atmosféry, v ktorej čakal na inšpiráciu. Vytvoril predvídavosť projektov, teda dnes predstavil to, čo sa bude robiť zajtra. "Napríklad, keď bol skomponovaný manifest futurizmu, ktorý načrtol myšlienky alebo filozofiu futuristickej maľby, futuristická maľba ešte v skutočnosti neexistovala. Práve toto dostáva futurizmus do konfliktu s kubizmom," vysvetľuje Scudiero. Okrem výtvarného umenia sa futurizmus prejavil aj v literatúre, divadelníctve, hudbe, architektúre ba dokonca aj v gastronómii.
Výstava 100 rokov futurizmu sa koná v rámci druhého ročníka festivalu Dolce Vitaj a pri príležitosti 10. výročia založenia Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave. Ide o putovnú prehliadku, ktorá odštartovala v marci tohto roka v Osle a pokračovala v Monaku. Z Bratislavy sa presunie do Varšavy, Hamburgu, Vilniusu a svoju púť skončí v januári 2010 v Kodani. Cieľom prehliadky na Slovensku je vrátiť do Bratislavy atmosféru, ktorou toto mesto žilo v 20. rokoch minulého storočia, keď tu Taliani zakladali svoj inštitút po prvý raz - tvrdí riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu Teresa Triscari. Bývalé Československo malo v tom čase živé kontakty s talianskymi futuristami, a to najmä vďaka umelcom ako Jaroslav Seifert alebo Josef Čapek.
SITA