Stĺpovité ihličňany nemusia trpieť pod snehom

Námraza a mokrý sneh sa v zime dlho držia na konároch ihličňanov. Tie sa pod jeho ťarchou zohýbajú do bokov a môžu sa aj zlomiť. Takéto ohnutie predstavuje výrazné nebezpečenstvo pre stĺpovité tvary.

Zviazaný ostane pekný
Pod ťarchou zrážok sa vetvy vyklonia do bokov. Ak z nich sneh rýchle, ale pritom opatrne nestrasieme, môže byť prehnutie trvalé, stred stromu sa rozpadá a vzhľad stromu utrpí nenávratné škody.
Toto nebezpečenstvo môžeme preventívne odvrátiť tak, že stromy zbavíme snehu a zviažeme. Môžeme použiť povraz, ale lepšie sú asi desať centimetrov široké pásy vrecoviny, ktoré sa nezarezávajú do dreva, a korunu stromov nimi citlivo zafixujeme. Pri omotávaní udržiavame asi 40-cm rozostupy medzi jednotlivými pásmi.

Pančucha na tuju
Dajú sa kúpiť aj špeciálne rukávce zo sieťoviny, ktoré sa na strom natiahnu ako pančucha. Tieto siete sú najvhodnejšie aj z estetického hľadiska, pretože ich na strome takmer nevidieť. Tiež rovnomerne fixujú celú korunu. Na zväzovanie nepoužívame drôt, zarezáva sa do vetvičiek, ktoré potom na týchto miestach neesteticky hnednú. Tak isto nepoužívame ani žiadne nepriedušné materiály ako pásy fólie. Na rozvrátenie pod ťarchou snehu sú najnáchylnejšie tuje, odolnejšie sú úzke a v korune riedke druhy jalovcov a stĺpovité tisy.

Na živé ploty vrecovinu
Stromy by sme mali ešte túto zimu zviazať aj v prípade, že zatiaľ tohtoročný sneh vydržali. Okrem zohnutia sa totiž môže niektorý konár aj zlomiť a medzeru v korune už nezaplníme.
Nezväzujeme iba ihličňany husto vysadené ako živé ploty. Tu na exponovaných miestach natiahneme popred plot pás vrecoviny, ktorý zabráni vetru naviať sneh na stromy.