Stehlík sa v Prahe nestratí

Richard Stehlík patrí k najlepším obrancom hokejovej Sparty Praha. Iba 21-ročný odchovanec Skalice mal síce pri prestupe trochu obavy, ale do tímu slávneho klubu zapadol rýchlo. „Nemal som problém ani s mestom, ani so spoluhráčmi. I keď bolo viac ponúk, som rád, že som sa rozhodol pre Spartu,“ povedal robustný bek.

Pred dvoma týždňami ste sa v zápase Sparty proti Litvínovu zranili. V utorok ste proti Kladnu nastúpili. Je už rameno v poriadku?

- Chodil som na akupunktúru aj akupresúru a je to v poriadku. Počas zranenia som stále posilňoval a bicykloval, takže som sa na ľade cítil celkom dobre. Škoda, že sme prehrali po predĺžení.
V lete ste sa sťahovali z Trenčína do Prahy. Bol to pre vás zatiaľ najväčší krok vpred vo vašej kariére?
- Určite áno. S hokejom som začínal v Skalici, prešiel som viacerými mládežníckymi reprezentáciami. V osemnástich rokoch som odišiel do Ameriky, kde som hral dva roky v juniorke. Potom som sa vrátil domov do Skalice, odtiaľ ma vymenili do Trenčína. Prišla ponuka zo Sparty, ktorá ma potešila a ja som ju prijal.
Akú súťaž ste hrali v zámorí?
- Hral som juniorskú ligu. Po dvoch sezónach si ma zavolali zástupcovia Nashvillu na farmu. Uvažovali, že by som mnou podpísali zmluvu. Problémom však bolo, že som bol viazaný so Skalicou, a tá za mňa chcela viac, než bol Nashville ochotný dať. Navyše, prišiel štrajk. Musel som teda ostať v Skalici.
Prekvapila vás výmena do Trenčína?
- Ja som bol rád, boli tam hráči ako Demitra, Hossa, Gáborík. Pre mňa to bola veľká skúsenosť. Potešila ma výmena.
Na konci sezóny sa ozvala Sparta. Mali ste okrem nej aj iné ponuky?
- Bolo ich viac aj z českej ligy, medzi nimi bola napríklad aj Slavia, niečo bolo zo Švédska, z Nemecka. Mohol som aj podpísať zmluvu s Nashvillom a ísť do Ameriky.
Čo zavážilo pri vašom rozhodovaní?
- Tréner Šindler mal o mňa veľký záujem, preto sme to s agentom zhodnotili a podpísal som zmluvu so Spartou.
Mali ste šancu ísť do NHL, prečo dostala prednosť Európa?
- Nashville mi ponúkal dvojcestnú zmluvu a bolo to, navyše, ešte v čase štrajku. Nevedel som, či sa vôbec bude NHL hrať. Som ešte mladý, preto som chcel hrať a musel som hľadať angažmán. Nechcel som už čakať.
V Sparte sa však Slovákom nezvykne dariť. Neobávali ste sa toho?
- Mal som
trošku obavy, ako vždy, keď prídem do nového tímu. Viem, že v Sparte je veľký tlak, ale to ma iba prinúti, aby som viac na sebe pracoval. Pre mňa je to pozitívum.
Prestup do Prahy asi zmenil váš život. Ste mladý hráč, zarábate viac...
- Je to iné, ale stále som normálny chalan. Problémom nebolo ani zvyknúť si v Prahe. Som zvyknutý na veľké mestá, chodil som trénovať pravidelne do Los Angeles. Mám svoj rozum. (Smiech.)
Ako vás berú ako Slováka v kabíne?
- V pohode, občas si síce robia srandu, snažia sa hovoriť po slovensky.
Momentálne je aktuálna téma reprezentácia. Výber Františka Hossu čaká Nemecký pohár, no kouč už zverejnil aj nomináciu na olympiádu. Potešilo vás, že sa v nej objavilo aj vaše meno?
- Veľmi. Snažím sa stále podávať dobré výkony a aj toto je určitá motivácia.
Už ste si v hlave poškrtali mená vašich najväčších konkurentov o miesto v konečnej zostave?
- Samozrejme, že som si tie mená pozrel, urobil tak každý z nás. Je to však ešte ďaleko a stať sa môže hocičo.
Bola pre vás neúčasť v Turíne veľkou tragédiou?
- Nie, som mladý hráč, ale pokúsim sa tam dostať.

Lucia Petrincová, Marián Korbel, Praha