Štefečekovej mamu slzy zaliali až po finále

BRATISLAVA 11. augusta (WEBNOVINY) - Nitrianke Eve Štefečekovej v pondelok nepomohli ani dva mobilné telefóny a pevná linka, aby uspokojila všetkých záujemcov, ktorí jej od pol desiatej volali. Chceli jej zagratulovať, alebo aspoň sa s ňou podeliť o radosť, ktorú prežívala po životnom olympijskom úspechu svojej dcéry Zuzany v Pekingu. "Ste jubilejný päťdesiaty človek, ktorý mi dnes volá," začala rozhovor mama čerstvej držiteľky striebornej olympijskej medaily v trape. Eva Štefečeková svoju dcéru v kvalifikácii trapu na olympijskej strelnici na diaľku pozorne sledovala iba na internete, lebo žiadna televízia ju nevysielala. "Až finále som potom videla naživo a naozaj veľmi jasne, lebo som ho sledovala, povedala by som, takým kamenným pohľadom," definovala mama úspešnej olympioničky spôsob, ktorým sa venovala dcériným životným pretekom v hlavnom meste najľudnatejšej krajine sveta. "Nie, neplakala som pri tom. Slzy ma zaliali až vo chvíli, keď som dcéru videla na stupni víťazov. Vtedy som sa slzám už neubránila. Plakala som ako malé decko," priblížila mama Štefečeková okamihy, ktoré prežívala pri obrazovke vo chvíli, keď 24-ročnú Zuzanu v deň jej mením dekorovali olympijským striebrom. "Za tie roky, čo so Zuzanou chodím na preteky, veľmi dobre poznám dcérinu techniku, akou strieľa. Preto som sa snažila z jej techniky a pohybu na stanovišti vycítiť, či práve vyleteného holuba trafí alebo nie. Boli to nervy, pri ktorých vôbec nebol čas na slzy," zdôraznila mama úspešnej Zuzany, ktorá sa k športovej streľbe dostala najskôr vďaka bývalému manželovi a neskôr pri nej zostala najmä vďaka dcére. "Zuzana si na búchanie na strelnici zvykala už od útleho veku, lebo bývalý manžel bol amatérsky strelec a my sme ju na strelnicu brali už ako šesťmesačnú. Vtedy sme každý víkend venovali streľbe a tak je iba zákonité, že Zuzana k nej začala inklinovať ako malé dieťa. Jej staršie sestry si však cestu k tomuto športu nenašli. Zuzane fandia a držia jej palce, ale ony idú inou životnou cestou. Pri streľbe zostala iba ona," vrátila sa Eva Štefečeková v spomienkach k okamihom, v ktorých sa vlastne rozhodovalo, čomu sa malá Zuzana bude v živote venovať. "Strieborná medaila je veľmi dobrou odmenou za tých dvanásť rokov driny, ktoré tomuto veľkému úspechu predchádzali. Za touto pekinskou medailou sa skrýva dvanásť rokov tvrdého tréningu, ktorý dcéra musela podstúpiť, ak chcela byť úspešná," zdôraznila mama mladej strelkyne, ktorá ju po rozpade manželstva sama sprevádzala na všetkých domácich pretekoch. "Hoci sama aktívnou strelkyňou nie som, Zuzanin šport si ma získal. Ovládam techniku, ovládam pravidlá, viem, čo Zuzana môže dokázať, na čo má natrénované, čo by už bolo povedzme navyše. Nie som jej trénerka, som jej veľkou duševnou oporou, o ktorú sa môže kedykoľvek oprieť," dodala. Najbližšia osoba, ktorej Zuzana Štefečeková okamžite po získaní striebornej medaily ešte z olympijskej strelnice ďakovala za podporu, okamžite vyvrátila názor, že historický úspech jej dcéry je najkrajšou satisfakciou za to, že pred štyrmi rokmi - pred OH v Aténach - ako juniorská svetová rekordérka nedostala voľnú kartu. Na tú ako veľký talent športovej streľby mala zaslúžený nárok. "Nie, táto medaila nie je žiadnou satisfakciou. Dnešný strieborný kov je zaslúženým ovocím Zuzkinho doterajšieho enormného úsilia. Satisfakciou za neúčasť na olympiáde v Aténach bolo podľa mňa víťazstvo v pretekoch Svetového pohára v čínskom Qing-juane, kde vytvorila nový svetový rekord a navyše si tam vybojovala aj miestenku na olympiádu v Pekingu. Práve tá miestenka - dva roky pred Pekingom - bola spomenutou satisfakciou," vysvetlila Eva Štefečeková. Ako správna mama sa teší na chvíľu, keď bude môcť svoju dcéru po návrate z Číny objať a so slzami v očiach vybozkávať. "Myslím si, že budem taká dojatá z jej úspechu, že nebudem schopná jej nič na privítanie ani povedať. Opäť budem zakliata slzami. A ako poznám Zuzku, aj ona," prezradila agentúre SITA mama Štefečeková. "Domov by mala prísť vo štvrtok 14. augusta, lebo taký bol pôvodný termín jej návratu. Mala prísť s prezidentom Gašparovičom v jeho špeciále. Po tomto veľkom úspechu v ňom príde na sto percent. Len ešte neviem, kedy. Ale nech to bude kedykoľvek, určite ju budem vítať na letisku. Ja som ju vždy vyprevádzala až na letisko, nech išli ako veľká výprava alebo ona sama iba s trénerom. A vždy som ju na letisku aj vítala. Urobím tak aj teraz," pokračovala "duševná opora" mladej slovenskej strelkyne, ktorá doteraz ako jediná Slovenka vyhrala štvoro pretekov Svetového pohára a vytvorila svetový rekord v trape. "Už sa neviem dočkať chvíle, keď ju budem mať opäť pri sebe. My dve jednoducho patríme k sebe. Iba my dve vieme, čo všetko sme pre jej športovú streľbu obetovali, čo všetko sme pre jej športový rast v minulosti urobili. Som nesmierne šťastná, že sa jej za tú veľkú vôľu a odhodlanie dostalo takej veľkej pocty. Poznajúc svoju dcéru, som presvedčená, že strieborná medaila je v tých správnych rukách. Zuzana nikdy nebola strelkyňou, ktorej by niekto body pripočítaval. Ona bola vždy ten druhý prípad. Jej body skôr odpočítavali. Ale aj napriek tomu všetkému je treťou slovenskou olympioničkou, ktorá získala medailu," dodala mama úradujúcej svetovej rekordérky v trape, ktorá sa od pondelka 11. augusta 2008 môže pýšiť cenným striebrom z XXIX. olympiády v Pekingu. SITA