Štefan Králik, kmeňový dramatik SND, sa narodil pred 110 rokmi

Závodie/Bratislava 7. apríla (TASR) - Od narodenia významného slovenského dramatika Štefana Králika uplynie v pondelok 8. apríla 110 rokov.


Pôvodným povolaním lekár Štefan Králik vytvoril 17 divadelných hier, ktorými sa zaradil medzi významných predstaviteľov modernej slovenskej drámy. Po roku 1948 sa síce prihlásil k metóde tzv. socialistického realizmu, ale v záverečnej fáze tvorivej etapy sa prepracoval k vlastnému tvorivému postupu pri písaní divadelných hier. Okrem hier sa prezentoval aj ako autor televíznych poviedok a memoárových próz.

Od roku 1945 pôsobil v Bratislave, kde žil a tvoril v dome na Strakovej ulici, ktorá ústi na Hviezdoslavove námestie. Čo je v prípade Štefana Králika tak trochu symbolické, lebo jednou z dominánt tohto námestia je práve stará budova Slovenského národného divadla (SND), v ktorom v roku 1946 uviedli jeho hru Posledná prekážka. Na dome, stojaceho neďaleko SND, v ktorom takmer 40 rokov písal divadelné hry, je aj pamätná tabuľa pripomínajúca tvorbu jedného z najplodnejších slovenských dramatikov.

Štefan Králik sa narodil 8. apríla 1909 v obci Závodie, ktorá je už dlhé roky súčasťou Žiliny. Vyrastal v rodine železničiarskeho úradníka. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na gymnáziu v Nitre. V rokoch 1927-1933 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Bratislave strávil aj nasledujúce dva roky ako asistent na Klinike neurologicko-psychiatrickej Fakultnej nemocnice. V rokoch 1935 –1937 pôsobil ako súkromný praktický lekár vo Važci a v Kojetíne (dnes Česko). Od roku 1937 do roku 1940 bol obvodným lekárom v Detve a v rokoch 1940–1945 pôsobil ako lekár vo vtedajšej Robotníckej sociálnej poisťovne vo Zvolene.

V roku 1945 sa ntrvalo presťahoval do Bratislavy, kde okrem písania divadelných hier pracoval do roku 1952 aj ako lekár. Keď prišiel do hlavného mesta, nebol už začínajúcim dramatikom. V martinskom divadle debutoval sociálnou drámou z dedinského prostredia Mozoľovci (1942). Veršovanú drámu z námetom zo starovekého Egypta Veľrieka z roku 1943 uviedli vo Zvolene. Tragédiu Trasovisko z roku 1944 zasa inscenovali v Prešove.

Na prvú scénu slovenského divadelníctva vstúpil Štefan Králik v roku 1946, kedy v SND uviedli jeho hru Posledná prekážka. Následne sa stal jedným z kmeňových autorov SND a bratislavskej Novej scény. Vytvoril filozofujúce hry Hra bez lásky (1947) a Hra o slobode (1949).

Medzi socialisticko-realistické hry možno zaradiť veselohru Buky podpolianske (1949), drámu Horúci deň (1952) a tragédiu o vzbure handlovských baníkov Svätá Barbara (1953).

V roku 1952 bol Štefan Králik zo zdravotných dôvodov penzionovaný a skončil s lekárskou praxou. Počas zotavovania sa napísal spomienkovú knihu Mikromemoáre (1962), upravoval svoje staršie hry, dokončil nový variant Veľrieky s novým názvom Panenský pás čiže Bohovia nemilujú pravdu (1966).

S úplne novou hrou sa Štefan Králik prihlásil v roku 1970, keď dokončil historickú tragikomédiu Vojenský kabát Jura Jánošíka, ktorej akýmsi voľným pokračovaním bola hra Rebel z roku 1973. Po dráme zo súčasnosti Margaret zo zámku (1974) bola jeho poslednou inscenovanou hrou dráma z obdobia Slovenského národného povstania (SNP) Krásna neznáma (1976).

V rokoch 1979-1985 realizovali podľa Králikových televíznych poviedok filmovú tetralógiu Kraj sveta Istanbul, Rodinná anamnéza, Výlet do mladosti a Ulička stratených snov. Z nich už po jeho smrti vyšla kniha Učeň boha Aesculapa (1990).

Dramatik Štefan Králik, od roku 1974 nositeľ titulu Národný umelec, zomrel 30. januára 1983 v Bratislave.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR