|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. júla 2013
Štefan Harabin navrhuje upraviť európsky zatýkací rozkaz
Predseda Najvyššieho súdu SR (NS SR) Štefan Harabin navrhuje otvoriť právnu úpravu o európskom zatýkacom rozkaze. Na základe viacerých justičných omylov a skúseností z praxe je podľa ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. júla (WEBNOVINY) - Predseda Najvyššieho súdu SR (NS SR) Štefan Harabin navrhuje otvoriť právnu úpravu o európskom zatýkacom rozkaze.
Na základe viacerých justičných omylov a skúseností z praxe je podľa Harabina potrebné upraviť túto medzinárodnú právnu úpravu. Uviedol to na dnešnom rokovaní v Haagu s predsedníčkou Eurojustu Michéle Coninsxovou a jej spolupracovníkmi. Agentúru SITA o tom informovala Kancelária predsedu Najvyššieho súdu SR.
Harabin na rokovaní v Haagu pripomenul aj prípady z praxe, hovoril napríklad o Slovákovi, ktorého na základe európskeho zatykača vydaného súdom Holandského kráľovstva zatkli na Slovensku a eskortovali do Holandského kráľovstva, počas šetrenia sa však ukázalo, že došlo k zámene vzoriek DNA a za páchateľa bol označený nevinný občan SR.
Takýto prípad podľa Harabina nie je ojedinelý, potrebné je podľa neho iniciovať legislatívne riešenie na minimalizovanie rizika justičných omylov a potrebu odškodniť takto postihnutých nevinných občanov z krajín Európskej únie.
Predseda NS SR tiež pripomenul prípady, keď súdy odmietli vydať občana svojej krajiny na trestné stíhanie, pretože zatýkací rozkaz neobsahoval dostatočné informácie o podozrivom. "Súdy pri vydávaní občanov sú povinné podrobne preskúmať všetky dôvody zatknutia, aby sa vyhli justičným omylom. Sudcovia nemôžu byť pri rozhodovaní povrchní," vysvetlil Harabin.
Eurojust sa zaoberá približne 1 400 prípadmi ročne. Má viacero kľúčových úloh a právomocí vyplývajúcich z rozhodnutia o Eurojuste. Okrem iného poskytuje národným orgánom členských štátov súčinnosť pri žiadostiach o právnu pomoc. Organizuje približne 140 koordinačných stretnutí, na ktorých sa zúčastňujú národné orgány činné v trestnom konaní členských štátov. Predmetom stretnutí sú konkrétne prípady trestnej činnosti určené za prioritné Radou EÚ - terorizmus, obchodovanie s drogami, ľuďmi, podvody, korupcia, počítačová kriminalita a iné trestné činy.
Na základe viacerých justičných omylov a skúseností z praxe je podľa Harabina potrebné upraviť túto medzinárodnú právnu úpravu. Uviedol to na dnešnom rokovaní v Haagu s predsedníčkou Eurojustu Michéle Coninsxovou a jej spolupracovníkmi. Agentúru SITA o tom informovala Kancelária predsedu Najvyššieho súdu SR.
Harabin na rokovaní v Haagu pripomenul aj prípady z praxe, hovoril napríklad o Slovákovi, ktorého na základe európskeho zatykača vydaného súdom Holandského kráľovstva zatkli na Slovensku a eskortovali do Holandského kráľovstva, počas šetrenia sa však ukázalo, že došlo k zámene vzoriek DNA a za páchateľa bol označený nevinný občan SR.
Takýto prípad podľa Harabina nie je ojedinelý, potrebné je podľa neho iniciovať legislatívne riešenie na minimalizovanie rizika justičných omylov a potrebu odškodniť takto postihnutých nevinných občanov z krajín Európskej únie.
Predseda NS SR tiež pripomenul prípady, keď súdy odmietli vydať občana svojej krajiny na trestné stíhanie, pretože zatýkací rozkaz neobsahoval dostatočné informácie o podozrivom. "Súdy pri vydávaní občanov sú povinné podrobne preskúmať všetky dôvody zatknutia, aby sa vyhli justičným omylom. Sudcovia nemôžu byť pri rozhodovaní povrchní," vysvetlil Harabin.
Eurojust sa zaoberá približne 1 400 prípadmi ročne. Má viacero kľúčových úloh a právomocí vyplývajúcich z rozhodnutia o Eurojuste. Okrem iného poskytuje národným orgánom členských štátov súčinnosť pri žiadostiach o právnu pomoc. Organizuje približne 140 koordinačných stretnutí, na ktorých sa zúčastňujú národné orgány činné v trestnom konaní členských štátov. Predmetom stretnutí sú konkrétne prípady trestnej činnosti určené za prioritné Radou EÚ - terorizmus, obchodovanie s drogami, ľuďmi, podvody, korupcia, počítačová kriminalita a iné trestné činy.