Sťažnosť v Bruseli chápeme, Sólyoma sme nevpustili oprávnene, povedal Lajčák

BRATISLAVA 14. októbra (WEBNOVINY) – Slovensko je pripravené na priestupkové konanie za odopretie vstupu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi. Je presvedčené, že bolo v práve a pravidlá voľného pohybu osôb v rámci schengenu neporušilo. Z konania pred Európskou komisiou (EK) nám podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka nehrozia sankcie, možno už tento týždeň budú hovoriť slovenskí a maďarskí experti v Budapešti o tom, ako predchádzať takýmto situáciám.


Minister si je istý, že Slovensko zakázalo maďarskému prezidentovi vstup v súlade s našimi zákonmi aj pravidlami schengenu. „Absolútne som si istý. Predsa by tento štát nerobil niečo, čo je protiprávne,“ povedal dnes novinárom. Odôvodní to aj v stanovisku pre EK. V odpovedi pre agentúru SITA sa ale odvolával na všeobecné pravidlá slušnosti.

„Čelní predstavitelia štátov v komunikácii s inými štátmi by mali prejavovať voči tým iným štátom rešpekt a mali by dodržiavať pravidlá medzinárodných vzťahov a medzinárodnej slušnosti a medzinárodného protokolu. To sú veci, ktoré nie sú v žiadnych pravidlách, ani neexistuje zákon, ktorý vám hovorí, že keď sedíte za stolom, tak by ste nemali mliaskať a grgať, ale predsa, keď sa tak správate, tak sa vylúčite zo slušnej spoločnosti a nebudú vás budúci raz k tomu stolu pozývať. A na to nepotrebujete ani paragrafy – buď proste ste civilizovaný, alebo ste necivilizovaný,“ povedal.

Celá situácia nevznikla na moste v Komárne, predchádzal jej rad krokov, upozornil Lajčák. „Všetci dobre vieme, že treba dodržiavať základné pravidlá slušnosti, komunikácie medzi štátmi a nedôjde k takejto situácii.“ Maďarské podanie je podľa neho len „gesto, aby sa niekto upokojil a na vyriešenie si vecí vnútri maďarskej spoločnosti. Radosť z toho nemám, ale nie som prekvapený, čakali sme to a vnímam to ako vec, ktorá je adresovaná primárne do vnútra maďarskej spoločnosti.“ Celú vec nechce dramatizovať. Aj uznesenie vlády Gordona Bajnaia podľa neho potvrdzuje, že podanie nespochybňuje záväzky zo schôdze premiérov v Szecsény.

Jedným z nich bolo vytvorenie spoločnej komisie na predídenie podobným situáciám v budúcnosti. Komisia sa zíde v najbližších dňoch v Budapešti, možno ešte tento týždeň. SR potvrdilo zloženie delegácie, Maďarsko určí termín. Jej rokovanie Lajčák oddeľuje od podania maďarskej vlády na EK. Slovensko-maďarská komisia má zamedziť opakovaniu situácie, Európska komisia posúdi to, čo sa už stalo a na čo má Bratislava a Budapešť rozdielny názor.

Lajčák tvrdí, že z maďarského podania nehrozia Slovensku žiadne sankcie. Priestupkové konanie síce môže skončiť na Európskom súde v Luxemburgu, ktorý posudzuje porušovanie spoločného európskeho práva vrátane schengenského, slúži však len na nariadenie nápravy v legislatíve. Minister vylučuje príkaz na zmenu zákonov, pretože SR prevzala schengenský dohovor do svojho práva v roku 2006 doslovne.

Šéf slovenskej diplomacie si stojí za tým, že k zákazu vstupu dohnalo slovenskú vládu necivilizované správanie Sólyoma, ktorý nerešpektoval nesúhlas najvyšších ústavných činiteľov s návštevou Komárna v deň výročia okupácie SR vojskami Varšavskej zmluvy, pričom sa pri príležitosti odhalenia sochy uhorského kráľa Štefana odmietal stretnúť s oficiálnymi predstaviteľmi.

„Viete si to predstaviť, že by nejaký iný prezident takýmto spôsobom, doslova ostentatívne, dal najavo, že ho absolútne nezaujíma, čo si myslia traja najvyšší predstavitelia? Je toto krok k dobrým susedským vzťahom? A potom prídete doprostred mosta a tvárite sa, že ste sa práve prebudili a že ste sa práve dozvedeli, že z nejakých vám nepochopiteľných dôvodov niekto sa správa tak antieurópsky, že vás tam nechce pustiť,“ podotkol Lajčák.

Po maďarskej sťažnosti v Bruseli zostáva minister zahraničných vecí pokojný. „Boli sme o tom dopredu informovaní a sme pripravení na procedúru, ktorá bude nasledovať. Sme presvedčení o tom, že naše argumenty, ako sme ich oznámili verejnosti a Maďarsku v nóte, sú relevantné a tak ich aj Brusel posúdi." Ako dodal, “je to právo maďarskej strany, my sme mali právo urobiť to, čo sme urobili, aj keď sme z toho nikdy radosť nemali. Pri dodržiavaní elementárnych pravidiel komunikácie medzi štátmi a elementárneho rešpektu voči susedom celá tá situácia by sa nebola nikdy udiala.“

SITA