Štáty EÚ majú viac spolupracovať pri kontrole vysielaných zamestnancov

Bratislava 18. septembra (TASR) - Medzi členskými štátmi Európskej únie (EÚ) sa má prehĺbiť spolupráca pri kontrolách a poskytovaní informácií o vysielaných zamestnancoch. Taktiež sa majú zaviesť kritériá pri posudzovaní zamestnávateľov, aby sa tak zabránilo vzniku schránkových firiem. Vyplýva to z návrhu zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na poskytovanie služieb, ktorú dnes poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.


Návrhom sa má do slovenskej legislatívy preniesť európska smernica o vysielaní pracovníkov spoločnosťami. "Zo spoločných poznatkov členských štátov vyplynula potreba prehĺbiť spoluprácu v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovaní písomností a oznamovaní rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie a vynucovaní rozhodnutia štátu o uložení pokuty alebo sankcie," priblížilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

Právna norma má zadefinovať, kto je usadený zamestnávateľ a hosťujúci zamestnávateľ. Taktiež sa má upraviť posudzovanie skutkových okolností pri vysielaní zamestnancov do zahraničia. Podmienky vyslania zamestnancov má prešetrovať Národný inšpektorát práce.

Právna norma má prispieť aj k odhaľovaniu schránkových firiem. Členské štáty majú dostať pravidlá, podľa ktorých budú posudzovať, či podnik skutočne vykonáva podstatné činnosti a nie napríklad len administratívne záležitosti v inom členskom štáte. "Ide o kritériá pre posúdenie, či nejde o schránkovú spoločnosť alebo spoločnosť, ktorá sa za účelom vyhnutia sa aplikácii vnútroštátnych pravidiel premiestnila, alebo si založila v inej krajine pobočku, dcérsku spoločnosť, pričom okrem administratívneho personálu v skutočnosti nepôsobí v danom štáte," priblížil rezort práce.

Upraviť sa majú aj povinnosti firiem, ktoré vysielajú zamestnanca na územie Slovenskej republiky, aby kontrolné orgány mohli účinne dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov. Zavádzajú sa najmä administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ splniť. Napríklad v mieste výkonu práce bude musieť byť uchovaná k nahliadnutiu pracovná zmluva alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah, ako aj doklady o vyplatenej mzde vyslanému zamestnancovi. Okrem toho majú byť dokumenty preložené do slovenského jazyka, ak o to požiada inšpektorát práce.

Medzi členskými štátmi sa má zároveň prehĺbiť cezhraničná spolupráca, napríklad v prípade doručenia rozhodnutí, ak bola vysielajúcemu zamestnávateľovi uložená pokuta za porušenie pravidiel vyslania.

Návrh bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy pokiaľ ide o zavedenie mechanizmu nahlasovania vyslaných zamestnancov na územie Slovenska prostredníctvom internetu, vytvorenie jednotnej národnej stránky o pravidlách vyslania na územie SR a zvýšenie počtu zamestnancov NIP a jednotlivých inšpektorátov práce. Tieto zvýšené náklady by mali byť financované zo štátneho rozpočtu.

"Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude v dôsledku zavedenia cezhraničnej spolupráce. Efektívna spolupráca by mala viesť k úspešnému vymoženiu pokút, ktoré sa budú vymáhať na základe žiadosti iného členského štátu, v ktorom slovenský subjekt porušil príslušné predpisy," uviedlo MPSVR s tým, že výnos z pokút bude príjmom štátneho rozpočtu.

Právna norma má tiež prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia, pretože sa podľa ministerstva zúži priestor na zneužívanie pravidiel vysielania zamestnancov. "V prípade sociálnych vplyvov možno očakávať pozitívne vplyvy vo väzbe na prístup k právam vyslaných zamestnancov," dodal rezort práce.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR