Štátna prémia sa mení, výhodnosť stavebného sporenia zostáva

Ako sa pozeráte na skutočnosť, že štátna  prémia sa v  budúcom roku opäť mení?

Stavebné sporiteľne, a teda aj Prvá stavebná sporiteľňa, ktorú zastupujem, považujú zníženie maximálnej výšky štátnej prémie z  2 500 Sk na 2 000 Sk za minimálnu akceptovateľnú úpravu v porovnaní s pôvodným návrhom novely zákona. Vďaka argumentom vyplývajúcim z pôvodných navrhovaných zmien sa podarilo nájsť a dosiahnúť zhodu s  Ministerstvom financií SR v názore na nezasahovanie do systému stavebného sporenia a výpočtu výšky štátnej prémie. Minimalizoval sa tak dopad  zmien na systém stavebného sporenia, ako aj na samotných stavebných sporiteľov. Výpočtom stanovená štátna prémia na rok 2006 vo výške 10 % bude znamenať, že vymeriavací základ – čiže vklad, pri ktorom občan Slovenska získa maximálnu štátnu prémiu – bude v roku 2006, 20 000 Sk (nárast oproti roku 2005  o 2 758 Sk).
Prejaví sa zmena maximálnej výšky štátnej prémie aj v celkovom zhodnocovaní finančných prostriedkov zo stavebného sporenia?
Priemerný výnos z vkladov stavebného sporenia bude v roku 2006 (v šesťročnom cykle) 4,83 %. Vyplýva to z výpočtu percentuálnej výšky štátnej prémie podľa vzorca uvedeného v zákone. Maximálna výška štátnej prémie nemá vplyv na celkové zhodnotenie prostriedkov klientov a teda ani prijatou novelou zákona sa nič nemení v zhodnocovaní vkladov klientov stavebných sporiteľní. Priemerný ročný výnos 4,83 % bude stále veľmi zaujímavý pre všetkých klientov, ktorí volia zaujímavé zhodnocovanie v kombinácii so zákonnou ochranou svojich vkladov. Záujem stavebných sporiteľov pri financovaní bývania schválená novela zákona preto neovplyvní negatívne. Aj naďalej je stavebné sporenie  vhodný spôsob zabezpečenia si financovania vlastného bývania, a to pre všetky vekové či sociálne skupiny občanov Slovenska. 
V novele zákona sa zavádza aj pripisovanie štátnej prémie na účty klientov stavebného sporenia len raz ročne. Už ste niekoľkokrát v médiach deklarovali, že ani táto úprava nebude mať negatívny dopad na klientov. Možete to bližšie vysvetliť?
Zmena v zákone, ktorou sa navrhuje pripisovanie štátnej prémie len raz ročne, je len technickou záležitosťou a nebude mať na stavebných sporiteľov žiaden dopad. Jeden stavebný sporiteľ môže ročne získať len štátnu prémiu do výšky jej maximálnej hodnoty stanovenej zákonom, ak v priebehu roka vloží na svoj účet v stavebnej sporiteľni potrebný vklad. V roku 2005 je to 17 242 Sk a v roku 2006 to bude rovných 20 000,- Sk. Nie je podstatné, či štátnu prémiu získa sporiteľ v jednej čiastke raz ročne, alebo po častiach v priebehu roka. Slovensko bolo jedinou krajinou, kde sa pripisovala štátna prémia viackrát ročne.
Mohli by ste vysvetliť, prečo je potrebná stabilná a nemeniaca sa štátna prémia v stavebnom sporení?
Táto metóda sporenia a financovania vytvára zdroje pre výstavbu a obnovu bytov. Na Slovensku dokáže na tento účel poskytnúť ročne 17-20 miliárd Sk. Osobitne chcem zdôrazniť obnovu bytového fondu aj zníženie  energetickej náročnosti bytových objektov, ktorá si podľa odhadov odborníkov vyžaduje až 400 mld. Sk v horizonte 20 rokov. Práve program financovania právnických osôb z PSS, a. s., vytvára predpoklad ročne financovať obnovu bytov zo stavebného sporenia v objeme až 10 miliárd Sk. Za 13 rokov svojej existencie PSS, a. s., vyplatila na riešenie bývania občanov 118 miliárd Sk (čo je polovica všetkých poskytnutých zdrojov na bývanie na Slovensku). Vyplatené prostriedky všetkých stavebných sporiteľní predstavujú  150 miliárd Sk.  PSS, a. s., počas svojej existencie poskytla viac ako 300 000 úverov a medziúverov v sume vyše 77 miliárd Sk na novú výstavbu a obnovu bytového fondu.
Treba si pritom uvedomiť, že poskytnuté financie do bývania zo stavebného sporenia predstavujú až desaťnásobok objemu štátnej prémie. Štátna prémia je v systéme stavebného sporenia stimulátorom tvorby zdrojov fondu stavebného sporenia. A stavebné sporenie prináša výhody aj pre štát. Je známy multiplikačný efekt 2,5 pracovníka v súvisiacich odvetviach na jedného pracovníka v stavebníctve a ďalšie prínosy v daňových príjmoch štátu.
Má teda stavebné sporenie perspektívu pre občanov aj v budúcich rokoch?
Určite. Na Slovensku je spolu viac ako 1,6 milióna bytov a rodinných domov, ktorých vek presahuje 20 rokov. Preto je potrebné robiť generálnu obnovu bytového fondu. Vážnym kritériom pre zabezpečenie technických parametrov bytových budov je platnosť európskych smerníc, ktoré sú pre budovy mnohokrát prísnejšie ako doteraz platné slovenské  normy. Slovensko stále vykazuje voči vyspelej Európe veľký deficit bytov v prepočte na tisíc obyvateľov. To má dopad aj na mobilitu pracovnej sily. Preto si myslíme, že stavebné sporenie má na Slovensku ešte veľmi veľa priestoru na uplatnenie, a to v horizonte niekoľkých desaťročí.  

(Bl)