|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 21.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Bohdan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. januára 2013
Štát vyhráva v boji o Transpetrol, Ilčišinovi dochádza dych
Východoslovenskému podnikateľovi Ignácovi Ilčišinovi a jeho podnikavým kolegom dochádza v boji o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol dych. Štát vyhral v tejto kauze ďalšie ...
Zdieľať
BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) - Východoslovenskému podnikateľovi Ignácovi Ilčišinovi a jeho podnikavým kolegom dochádza v boji o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol dych.
Štát vyhral v tejto kauze ďalšie tri súdne spory. "Bratislavský okresný súd prijal tri rozhodnutia v neprospech Ignáca Ilčišina a jeho spoločností," informoval hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič. Štát doteraz vyhral 18 súdnych sporov v tejto kauze.
Bratislavský súd zamietol všetky žaloby firiem a osôb združených okolo vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina, a to kvôli tomu, že ich podali osoby, ktoré nemajú akcionárske práva voči spoločnosti Transpetrol. Ilčišinove spoločnosti a americká spoločnosť Cappa Fund III tvrdiaca, že nadobudla akcie Transpetrolu od Ilčišinovcov, sa domáhali vyslovenia neplatnosti viacerých uznesení valných zhromaždení firmy Transpetrol prijatých v roku 2009.
"Rozsudky okresného súdu v Bratislave považujem za ďalší dôležitý úspech v tejto viac ako desať rokov trvajúcej kauze," povedal minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Podľa ministra tieto rozhodnutia jednoznačne poukazujú na to, že žiadna zo spoločností a fyzických osôb, ktoré tvrdia, že sa v roku 1998 na základe exekúcie akcií Transpetrolu stali akcionármi tejto spoločnosti, akcionárske práva nikdy nemohla nadobudnúť.
Kauza vznikla v roku 1995
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.
Štát vyhral v tejto kauze ďalšie tri súdne spory. "Bratislavský okresný súd prijal tri rozhodnutia v neprospech Ignáca Ilčišina a jeho spoločností," informoval hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič. Štát doteraz vyhral 18 súdnych sporov v tejto kauze.
Bratislavský súd zamietol všetky žaloby firiem a osôb združených okolo vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina, a to kvôli tomu, že ich podali osoby, ktoré nemajú akcionárske práva voči spoločnosti Transpetrol. Ilčišinove spoločnosti a americká spoločnosť Cappa Fund III tvrdiaca, že nadobudla akcie Transpetrolu od Ilčišinovcov, sa domáhali vyslovenia neplatnosti viacerých uznesení valných zhromaždení firmy Transpetrol prijatých v roku 2009.
"Rozsudky okresného súdu v Bratislave považujem za ďalší dôležitý úspech v tejto viac ako desať rokov trvajúcej kauze," povedal minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Podľa ministra tieto rozhodnutia jednoznačne poukazujú na to, že žiadna zo spoločností a fyzických osôb, ktoré tvrdia, že sa v roku 1998 na základe exekúcie akcií Transpetrolu stali akcionármi tejto spoločnosti, akcionárske práva nikdy nemohla nadobudnúť.
Kauza vznikla v roku 1995
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.