|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. júna 2010
Štát vyhral spor v kauze Transpetrol aj na NS SR
Najvyšší súd SR (NS SR) vo štvrtok svojím rozsudkom potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v spore týkajúcom sa spoločnosti Transpetrol, a.s. Ako informovalo ...
Zdieľať
Foto: SITA/Michal Burza
BRATISLAVA 10. júna (WEBNOVINY) - Najvyšší súd SR (NS SR) vo štvrtok svojím rozsudkom potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v spore týkajúcom sa spoločnosti Transpetrol, a.s. Ako informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH), spoločnosť Gajus nebola podľa súdu oprávnená žiadať o určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení Transpetrolu. "Takýto návrh môže podať len riadny akcionár spoločnosti a spoločnosť Gajus, nepreukázala, že sa stala akcionárom Transpetrolu. Proti rozhodnutiu najvyššieho súdu už nie je možné podať odvolanie," uviedol rezort hospodárstva. Podľa ministerstva začínajú súdy uznávať nespochybniteľný fakt, že akcie spoločnosti Transpetrol nemohli nadobudnúť žiadne iné subjekty. "Súdy teda jasne potvrdzujú dlhodobé stanovisko ministerstva hospodárstva, že jediným, 100-percentným vlastníkom spoločnosti Transpetrol," konštatoval rezort.
Štát už vyhral v boji o 34-percentný balík akcií spoločnosti Transpetrol súdny spor nad spoločnosťou Gajus. Krajský súd v Košiciach koncom mája rozhodol, že spoločnosť Gajus, a.s., ktorá patrí k skupine firiem a osôb združených okolo východniarskeho podnikateľa Ignáca Ilčišina, nie je vlastníkom 100 kusov akcií slovenského prepravcu ropy. Košický krajský súd taktiež rozhodol o neplatnosti zmluvy, na základe ktorej sa mali exekučne previesť spomínané akcie Transpetrolu. "Súd tak rozhodol o najzásadnejšej otázke v kauze, a to že akcie spoločnosti Transpetrol nemohli byť v roku 1998 predmetom exekúcie a ich vlastníkom mohla byť len Slovenská republika. Argumenty, z ktorých Krajský súd v Košiciach vychádzal sú jednoznačné a nasvedčujú, akým smerom by sa mohlo ďalšie rozhodovanie všeobecných súdov v tejto kauze uberať," uviedol vtedy rezort hospodárstva.
Na 34-percentný balík akcií si už nárokuje investičný fond CAPPA Fund III, registrovaný v Spojených štátoch amerických, ktorý minulý týždeň vyzval slovenskú vládu k transparentnosti v Transpetrole. Práve vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin mal údajne spomínaný podiel Transpetrolu predať spoločnosti Quick Power Plant, registrovanej v Českej republike. Táto firma mala následne akcie slovenského prepravcu ropy predať investičnému fondu CAPPA Fund III. Predaj akcií Transpetrolu českej firme Quick Power Plant malo schváliť valné zhromaždenie spoločnosti Transpetrol, ktoré na základe bratislavského okresného súdu zvolal Ilčišin. Rozhodnutie okresného súdu však dodatočne zrušilo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.
Minulý rok Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok ešte nie je právoplatný, prokurátor, ktorý žiadal vyšší trest, sa odvolal.
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek však koncom marca minulého roka v mene vlády SR v Londýne podpísal zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za 49 % akcií Transpetrolu, ktorý bol posledným významným prevádzkovým aktívom Jukosu v Holandsku, predstavovala 240 mil. USD.
SITA
Štát už vyhral v boji o 34-percentný balík akcií spoločnosti Transpetrol súdny spor nad spoločnosťou Gajus. Krajský súd v Košiciach koncom mája rozhodol, že spoločnosť Gajus, a.s., ktorá patrí k skupine firiem a osôb združených okolo východniarskeho podnikateľa Ignáca Ilčišina, nie je vlastníkom 100 kusov akcií slovenského prepravcu ropy. Košický krajský súd taktiež rozhodol o neplatnosti zmluvy, na základe ktorej sa mali exekučne previesť spomínané akcie Transpetrolu. "Súd tak rozhodol o najzásadnejšej otázke v kauze, a to že akcie spoločnosti Transpetrol nemohli byť v roku 1998 predmetom exekúcie a ich vlastníkom mohla byť len Slovenská republika. Argumenty, z ktorých Krajský súd v Košiciach vychádzal sú jednoznačné a nasvedčujú, akým smerom by sa mohlo ďalšie rozhodovanie všeobecných súdov v tejto kauze uberať," uviedol vtedy rezort hospodárstva.
Na 34-percentný balík akcií si už nárokuje investičný fond CAPPA Fund III, registrovaný v Spojených štátoch amerických, ktorý minulý týždeň vyzval slovenskú vládu k transparentnosti v Transpetrole. Práve vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin mal údajne spomínaný podiel Transpetrolu predať spoločnosti Quick Power Plant, registrovanej v Českej republike. Táto firma mala následne akcie slovenského prepravcu ropy predať investičnému fondu CAPPA Fund III. Predaj akcií Transpetrolu českej firme Quick Power Plant malo schváliť valné zhromaždenie spoločnosti Transpetrol, ktoré na základe bratislavského okresného súdu zvolal Ilčišin. Rozhodnutie okresného súdu však dodatočne zrušilo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.
Minulý rok Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok ešte nie je právoplatný, prokurátor, ktorý žiadal vyšší trest, sa odvolal.
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek však koncom marca minulého roka v mene vlády SR v Londýne podpísal zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za 49 % akcií Transpetrolu, ktorý bol posledným významným prevádzkovým aktívom Jukosu v Holandsku, predstavovala 240 mil. USD.
SITA